Nájdete nás na Facebooku

Kto je online

Momentálne online: 0 používateľov a 0 návštevníkov.
Počítadlo prístupov:

20160217_092036 20160217_093116 20160217_093253

Dnes som neplánovala stráviť dopoludnie písaním blogu, ale môj ranný zážitok z venčenia psa ma natoľko negatívne naštartoval, že som si musela sadnúť za comp a pretaviť pocity ktoré mnou lomcujú do písmenok. Snáď sa mi uľaví…

Byť majiteľom psa prináša so sebou niekoľko výhod. Jednou z nich je to, že si začnete pri prechádzkach dôkladne všímať v akom prostredí to vlastne žijete. Z prvotného šoku, že niektoré miesta kde žijem toľké roky vôbec nepoznám, som si uvedomila aj temnú stránku, ktorú nemá na svedomí nikto iný ako ČLOVEK. Okrem množstva rozostavaných domov a znečistených ulíc od blata a stavebného materiálu, som si dnes ráno všimla, že ľudská arogancia a drzosť už pomaly nemá hraníc. O čom ale hovorím ? Prechádzala som popri Kultúrnom dome na Trnávke, kde sa majestátne na kraji inak veľmi pekného parku týči šedá plechová vec s názvom Humana. Všetci dobre vieme, na aký účel sú tieto zberné nádoby v uliciach nášho mesta zriadené, a z prvotnej myšlienky, ktorá bola určite veľkolepá a charitatívna, sa bohužiaľ stáva fakt, že ľudia si tieto nádoby začali mýliť so smetnými košmi. A to doslova. Nebolo to prvý krát. a nebolo to iba v mieste kde žijem, ale aj v iných mestských častiach, čo som videla popri nádobách rozhádzané šatstvo, fľašky, odpadky a iný druh odpadu, ktorý rozhodne patrí do smetného koša. No keď som dnes zbadala pri nádobe Humany „odstavenú“ zrejme dožitú a nepotrebnú sedačku, tak to už bol pre mňa tak silný moment, že som musela vytiahnuť svoj mobilný telefón a túto nádheru vyfotiť. Je pre mňa nepochopiteľné, čo za idiota to tam dovlieklo a odložilo, keďže sa nejedná o kontajner, ktorý mimochodom stojí o pár desiatok metrov ďalej!  Môj zdravý rozum teda toto nepobral doteraz. A zvlášť nie, keď mám vedomosť o tom, že zberný dvor OLA sa nachádza približne 200 metrov od miesta činu… a tam naozaj zoberú akýkoľvek druh odpadu z domácnosti.

To však nebol v dnešné ráno jediný zážitok….bola som iba v polovici venčenia, a to som netušila že v tej druhej ma čakajú ešte ďalšie dve prekvapenia. Tým prvým bol odložený vianočný stromček (áno dobre čítate, aj keď je už polovica februára) a veľká papierová krabica pri kontajneroch určených na papier, plasty a sklo. Opäť sa mi natíska otázka, akým kľúčom človek vyhodnotil, že vianočný stromček patrí do niektorej z týchto kategórií odpadu (no vzhľadom na veľkosť otvoru v smetných nádobách sa do neho nezmestí a preto ho položí vedľa?) To si tam má ten stromček žiť svoj vlastný život alebo čo tým chcel básnik povedať ? Zámer s papierovou krabicou by som pochopila, na to tam ten kontajner stojí, ale aby niekto z vlastnej pohodlnosti nevedel tú krabicu rozobrať a vhodiť do príslušnej nádoby…tak to už je sila…. a na tomto mieste vznikla moja druhá ranná “umelecká” fotografia.

Už som sa blížila domov a zhruba po 50 metroch po zážitku so stromčekom a krabicou na mňa čakalo ďalšie prekvapenie. Tento krát to bol starý vyhodený televízor opretý o múr futbalového ihriska, dômyselne prekrytý dekou, aby sa mohol asi tváriť že tam vlastne vôbec nie je… tak to som opätovne zo zúfalstva vytiahla mobil, že už keď dnes všetko dokumentujem, tak mi nedá neodfotiť aj tento úkaz. Mala som veľké šťastie že som bola naozaj už iba niekoľko desiatok metrov od domova, pretože na ďalšie prekvapenie som nemala už chuť a hlavne nervy. Vykročila som teda rýchlym krokom a pohľadom zarytým do zeme, aby som nedajbože neuvidela ešte niečo, čo by ma už mohlo priviesť ozaj k infarktovému stavu…

O spomenuté vzácne foto úlovky sa s Vami rada podelím, a taktiež by som chcela apelovať na všetkých ktorým záleží v akom prostredí žijeme, sme to my dospelí, naše deti, zvieratá..  všetci ktorí sme súčasťou ulice, mesta, krajiny a planéty. Nebuďme na ňu zlí a spamätajme sa kým je čas :-)

(19)