Nájdete nás na Facebooku

Kto je online

Momentálne online: 0 používateľov a 0 návštevníkov.
Počítadlo prístupov:

Ružinov začína pripomínať Sarajevo 90-tych rokov. Bolo to obrovské šťastie, že nedošlo ku skutočnej tragédii v podobe ľudských obetí. No ak už malo dôjsť k tomu, čo sa stalo, kde inde sa tak malo stať ak nie symbolicky v Ružinove, mestskej časti, ktorá sa stala vďaka tamojším úradníkom a zastupiteľstvu Eldorádom pochybných investorov. Continue reading “Silikónové kozy vs zrútená budova : 1 – 0”

(4098)

Pokiaľ budú rozhodovať ľudia, ako napríklad v Ružinove smutne známa pani Zárišová, dovtedy môže naše mesto smelo súťažiť o titul z nadpisu tohoto blogu.Aj naše hlavné mesto, podobne ako iné metropoly, začína v záujme zvýšenia turistickej návštevnosti vyvíjať väčšiu snahu. Toto úsilie v podobe prepracovaných stratégií má zväčša za cieľ vytvoriť určitú charakteristickú predstavu, obraz, ktorý má mesto vyvolávať v cudzincoch, potenciálnych návštevníkoch. V tvrdom biznise zvanom turizmus, je bežné najímať na takúto agendu špeciálne agentúry, ktoré pomáhajú vytvárať a šíriť želaný imidž regiónu alebo mesta na cieľových trhoch. Spravidla ide o koordinovanú spoluprácu na úrovni regionálnych a mestských samospráv. Dôležitosť takéhoto marketingu pochopili aj predstavitelia nášho mesta, a aj Bratislava vynakladá na tento zámer nemalé prostriedky prostredníctvom viacerých organizácií.
O tom aký obraz sa darí Bratislave robiť napríklad správou a údržbou verejného priestoru a aký dojem na turistu návšteva mesta napokon urobí, si môžme pozrieť na jednom konkrétnom príklade. Na trase vedúcej z centra mesta na hrad. V každom meste je tou najvýstavnejšou, sú tam zväčša najdrahšie nájmy, reštaurácie, predajne suvenírov, galérie a z hľadiska, o ktorom hovoríme sa jedná o jednu z kľúčových častí mesta. Je jednou z turisticky najexponovanejších trás, na ktorej sú sústredené drobné atrakcie, prípadne služby, a je jej teda venovaná aj väčšia pozornosť. Je tomu tak v Prahe, Budapešti či Krakove. Poďme sa teda pozrieť na tú v Bratislave očami cudzinca.
Začnime na Rybnom Námestí, mieste kde pred pár desaťročiami stála nádherná synagóga. Dnes je tu privádzač s pripojovacím pruhom na most a stoji tu pamätník Holocaustu. A ešte jedna atrakcia. Pri priaznivom vetre možno obdivovať tornádo z igelitových sáčkov a odpadu. Fascinovaní japonskí turisti vtedy vyťahujú kamery, toto istotne nezažili v iných mestách. Vskutku originálne. Kde je pani Rossová nevieme. Išla tadiaľ niekedy? Čo robí oddelenie verejného poriadku?
Opticky je hrad takmer na dosah a inštinktívne by sa turista pohol smerom k cieľu, no skúsený cestovateľ sa zarazí – tadiaľto predsa nemôže viesť hlavná turistická trasa. V Bratislave môže. Z miesta, na ktoré ukazuje štýlová smerová tabuľka na nich zíva nevábny, tmavý, zaprášený, bilbordami oblepený tunel. Takže turistom neostáva iné ako neisto prekĺznuť cez močom páchnuci podchod a sú pri atrakcii číslo dva. Takzvanej adrenalínovej. Rozbité schody. Stupne v dezolátnom stave, špina, bordel, uvoľnene kamenné platne. Chýba akékoľvek návestidlo, ktoré potvrdzuje správnosť smeru. Často sú tam zato žobráci vykonávajúci potrebu, občas obťažujúci predavač Nota Bene, čo uznáte nie je najžiadanejší turistický artikel. Keby radšej rozdávali bezplatné mapky Bratislavy. Kde je Pavol Frešo? Možno v neďalekom hoteli Carlton reční na konferencii o rozvoji cestovného ruchu. Išiel tadiaľ niekto z Bratislavskej organizácie cestovného ruchu? Aj na jej účet sa z prostriedkov magistrátu prispieva.
Výstup schodmi je nakoniec nenáročný, stačí dať pozor na PET fľaše a rozbité sklo. Napravo, krížom za diaľnicou je Dóm svätého Martina. Naľavo sa kľukatí smerom do kopca malebná ulička. Nič nenaznačuje, že vedie na hrad. Hemží sa to na nej stavebnými strojmi a autami. Turisti cupitajú ďalej a prechádzajú okolo betónovej opachy vedľa Žigmundovej brány. Investorom tejto čiernej stavby je firma Tres Angeli. Ktorí traja anjeli by to mohli byt? Žeby páni Fischer, Ďurkovský … ale kto je ten tretí? Turisti napokon šťastne dorazia na hrad, urobia zopár záberov a o dve hodiny už sedia v autobuse smerom na Budapešť. O dva dni sa rozletia do šíreho sveta a budú rozprávať, čo videli v Európe. V jednom meste neďaleko Viedne. A o dva týždne možno zabudnú.

A čo my ostatní? Ktorí nikam neodlietame. My, ktorí tu žijeme, pracujeme a vychovávame tu deti. Čo máme robiť my? My, ktorí vieme, že neporiadok okolo košov na Hviezdku je maličkosť oproti čiernym stavbám. Že rozbité schodisko v meste je drobnosť oproti búracím povoleniam na pamiatkovo chránené domy. Že zanedbané podchody a množstvo špiny je nič oproti bordelu na stavebných úradoch. Tých úradoch, ktoré povoľujú stavby typu Betliarska, Karloveská, Zámocka. Odpovedia nám starostovia, primátor, poslanci Pýtajme sa ich, prečo je to tak? V čom je príčina? Opýtajme sa, či skutočnosť, že sa nám to nepáči, pre nich vôbec niečo znamená. Ak nám povedia, že všetko je v súlade so zákonom, spýtajme sa, či to vedia urobiť tak, aby to bolo aj v súlade s rozumom a slušnosťou. Vysvetlime im, že máme radi toto mesto. Túto bývalú krásavicu na Dunaji, z ktorej spolu s developermi urobili prostitútku. Že už máme dosť arogancie a úradníckej tuposti. Že vieme, že pokiaľ budú rozhodovať ľudia ako napríklad v Ružinove smutne známa pani Zárišová, dovtedy môže naše mesto smelo súťažiť o titul z nadpisu tohoto blogu.

A čože sa takto neokrôchane vypytujeme? Nuž sme tí, ktorí ich krížikovali a krúžkovali.

(4148)

Nechápem, čo všetci majú, veď u nás na magistráte je predsa toľko srandy!Po prehratej stávke o to, kto bude majstrom extraligy medzi pánom Ftáčnikom a pánom Rašim, zametali obaja za pomoci vyzývavo odetých asistentiek ulice Bratislavy. Konkrétne Košickú ulicu, aké vtipné. A ako inak, samozrejme za prítomnosti médií.
Pán Ftáčnik, volili Vás aj rozumní ľudia a ja sám za seba Vás prosím, odpustite si nabudúce podobné šaškárne. Svedčia o tom, že strácate kontakt s reálnymi problémami Bratislavčanov. Na čistiace a upratovacie práce idú predsa z rozpočtu mesta nemalé finančné prostriedky. O tom, že sú vynakladané nie celkom efektívne svedčí aj fakt, že ste na dvadsiatich metroch vyzbierali vrece odpadkov. Ako ste sa sám pochválili. Ani Košiciam ani Bratislave neprinesie nič, keď si budú chodiť vzájomne zametať ulice primátori.
Vašej prípadnej obhajobe príliš nepomôže ani fakt, že nie ste jediný, kto po tomto lacnom nástroji komunálneho marketingu siahol. Toť pred voľbami sa išiel pretrhnúť istý Ing. Pekár od toho, ako upratoval ulice. Na margo toho sa žiada dodať, že by jeho voliči viac uvítali, keby urobil poriadok u seba na úrade. Voľby v Ružinove napokon vyhral. Aj vďaka agresívnej kampani postavenej na kritike rozhodnutí jeho predchodcu. No a hádajte, kto zostal na mieste vedúcej stavebného úradu. Áno, dôvere nového starostu sa teší tá istá pani, ktorej rozhodnutia vo svojej kampani tak tvrdo kritizoval. Len pre informáciu.

Pán primátor, stavte sa nabudúce o niečo rozumnejšie. Keď najbližšie vyhrá Slovan, urobte poriadok na magistráte.

(3217)

Správa z tlače:

“Bratislava si zaslúži viac švihu a sviežosti, je to síce malý projekt ale podstatne skultivuje verejné priestory v centre. Podobné projekty budem a chcem podporovať naďalej”: Ivo Nesrovnal, krajský tajomník SDKÚ “.

”V tomto priestore to už dlhé roky vyzerá akoby sa tam zastavil čas. Preto sme sa ho rozhodli aspoň takto osviežiť a spríjemniť tak ľuďom čakanie na autobus”: Tatiana Rosová, starostka Starého Mesta.

Horeuvedené citáty sú súčasťou článkov, ktoré boli v takmer rovnakom znení uverejnené vo viacerých denníkoch. Pýtate sa čomu mienkotvorné denníky prikladajú toľkú váhu a venujú priestor? Reč je o “projekte” zelené námestie občianskeho združenia Mestské zásahy, ktorý finančne podporila Bratislavská župa a nadácia Pontis. Nuž, nazývať toto projektom je silné slovo, ale poďme pekne poporiadku. O čo presne ide? Skupinka niekoľkých mladých ľudí spolu s niektorými komunálnymi politikmi vyliala a rozotrela zelenú farbu na asfalt v priestore autobusovej zastávky pod bratislavským Novým mostom, všeobecne známej svojim dlhodobo nevábnym vzhľadom. Ako sami vravia, chceli tým upozorniť na žalostný stav, v akom sa priestor nachádza. Pokiaľ chceli len upozorniť, išlo na to zbytočne veľa peňazí… navyše, ak je žalostný stav zastávky všeobecne a dlhodobo známy. Ale nikde som sa nedočítal koho chcú upozorniť. Verejnosť a obyvateľov mesta, ktorí tadiaľ dennodenne cestujú? Tých upozorňovať rozhodne nie je potrebné. Koho teda?

Keď sa mladý, zjavne ambiciózny architekt chce zviditeľniť tým že tvrdí, že chce upozorniť na stav, ktorý je všeobecne a dlhodobo známy, je to úsmevné. Ale ak sa takejto akcie zúčastnia a takto sa propagujú komunálni politici, je namieste skôr slovo trápne. Koho chcú upozorniť oni? Sami seba? Ide predsa o stav, ktorý zastupiteľstvo, ktorého sú oni alebo ich kolegovia členmi, pozná roky a rovnako dlho ho neriešia napriek tomu, že by mali. Vari chceli naozaj upozorniť verejnosť a obyvateľov? Tých na stav priestoru upozorňovať netreba, poznajú ho dôverne z každodennej reality… Oveľa prínosnejšie by bolo ísť a opýtať sa ľudí, cestujúcich čo by potrebovali…som si istý, že asfalt na zeleno to nie je! Ak chceli skutočne niečo prínosné urobiť, tak mali radšej opraviť lavičky a skultúrniť búdy, okolo ktorých sa večne popíja a odpľúva ..alebo opraviť výtlky, kanály….pre nich však bolo asi podstatnejšie, že o tomto ich bohumilom a “verejnoprospešnom” počine svorne informovala väčšina spravodajských portálov a denníkov, a mnohé nezabudli spomenúť ich politickú príslušnosť. Záležitosť vyzerá skôr ako akcia znudenej zlatej mládeže, ktorá sa navyše prepožičiava na politickú propagandu. Celá akcia tak pripomína skôr veľké gesto bez reálneho výsledku. Zahrali sa na záchrancov mesta a urobili pri tom reklamu firme, ktorá dodala farbu. A ešte jednej firme – SDKÚ. To je tá, z ktorej istý mladý muž nedávno nakúpil od štátu platinové sitká a obratom predal so ziskom 1.7 milióna eur /slovom jeden milión sedemsto tisíc eur/…za to by sa už dalo nakúpiť farby… a možno by zvýšilo aj na výsadbu zelene v okolí… opravu výtlkov, nové lavičky na zastávke, a aj na prístrešok a sociálne zariadenia pre šoférov autobusov.

 

A do tretice ešte jeden citát, tentokrát perla ducha od samotného šéfa samosprávneho kraja Pavla Freša: ”Konečná autobusov pôsobí najmä vo večerných hodinách ponuro a depresívne, zelená farba, ktorá je vlastne symbolom prírody tento priestor oživí”.

…jedným slovom konečná :(

 

Apropos, koľko stál ten špás??

(2173)