Nájdete nás na Facebooku

Kto je online

Momentálne online: 0 používateľov a 0 návštevníkov.
Počítadlo prístupov:

Bratislavský samosprávny kraj dostal posledné chýbajúce stanovisko od Hasičského a záchranného útvaru Hlavného mesta SR Bratislavy týkajúce sa električkovej dráhy Šafárikovo námestie – Bosáková. Predseda Bratislavského samosprávneho kraja Pavol Frešo expresne podpísal kolaudačné rozhodnutie.

Ako informovala hovorkyňa Bratislavského samosprávneho kraja Lucia Forman Habancová, prvé električky by tak na trať do Petržalky mohli vyraziť už začiatkom letných prázdnin.

„Bratislavská župa konala v tomto prípade v expresných termínoch a po doručení posledného stanoviska vydala rozhodnutie. To bude teraz 15 dní vyvesené na úradných tabuliach Bratislavy, Starého mesta, Petržalky a, samozrejme, u nás,“ uviedol Frešo.

Po týchto 15 dňoch ešte musí uplynúť lehota ďalších 15 dní na odvolanie a až po nich je možné spustiť skúšobnú prevádzku električiek na trase Šafárikovo námestie – Bosáková.

Rozhodnutie doručia verejnou vyhláškou podľa správneho poriadku, následne ho opätovne zverejnia na elektronickej úradnej tabuli BSK či na úradných tabuliach Hlavného mesta SR, Miestna časť (MČ) Bratislava – Staré Mesto, MČ Bratislava – Petržalka po dobu 15 dní.

Posledný deň tejto lehoty je dňom doručenia verejnej vyhlášky. Ďalších 15 dní majú dotknuté strany možnosť na podanie odvolania. Až potom je možné na rozhodnutie Bratislavského samosprávneho kraja potvrdiť právoplatnosť a je možné začať skúšobnú prevádzku.

Zdroj: spravy.pravda.sk

(10)

Menia sa a rekonštruujú sa rôzne ulice, námestia, parky, ale jedna časť Bratislavy je stále akoby od macochy. Jej poloha blízko centra je pritom ideálna, no už niekoľko rokov sa na nej nič nedeje. Fontána nestrieka, povrch a lavičky sa rozpadávajú, trávnik využívajú iba psičkári. Námestie slobody, bývalý Gottwalďák, stále čaká na svoj osud.

Námestie bolo donedávna v správe Starého Mesta, ktoré ešte pred pár rokmi uvažovalo, že by sem presunulo trhovisko zo Žilinskej ulice. Zostalo však iba pri myšlienke a Staré Mesto dnes už námestie nemá ani vo svojej správe. Priestor patrí magistrátu, ktorý pred pár mesiacmi na námestí osadil tabule s upozornením, aby si chodci dávali pozor, pretože dlažba je v zlom stave. Hlavné mesto pred pár mesiacmi informovalo aj o tom, že na jeseň chce upraviť aspoň alej pred Úradom vlády SR, kde plánuje vyrúbať približne štyridsať stromov. „Nemôžeme čakať, pretože stromy sú v zlom zdravotnom stave. Zároveň sa v tomto priestore vybudujú vodozádržné opatrenia,“ reagovala hovorkyňa magistrátu Ivana Skokanová na otázku, či mesto nechce počkať s výrubom až do definitívneho riešenia budúcej podoby námestia.

Mladší Bratislavčania si to možno už nepamätajú, ale výraznou dominantou námestia bola fontána, ktorú postavili ešte v roku 1980 a s menšími prestávkami fungovala až do roku 2007. Od toho dátumu je nefunkčná a pomaly sa rozpadáva. Mesto síce plánuje fontánu opraviť, ale zatiaľ nie je známa suma, ktorú by na to vydalo, ani odkiaľ by zobralo peniaze.

„Komplexná obnova námestia vrátane obnovy fontány je v príprave, budeme na ňu hľadať aj zahraničné zdroje – zatiaľ je však predčasné hovoriť o tom, akým spôsobom bude projekt obnovy námestia pripravovaný, ešte nie sme tak ďaleko,“ prezradila Ivana Skokanová. Keďže len náklady na obnovu fontány budú určite v stotisícoch eur, rekonštrukcia celého námestia vrátane fontány sa dostane k sume, o ktorej zatiaľ nechce nikto ani špekulovať, rovnako ako ani o prípadných termínoch Isté je však jedno, magistrát sa chce na budúcej podobe Námestia slobody podieľať spolu so Starým Mestom. „Samozrejme, určite budeme spolupracovať, pretože je to dôležitý priestor v centre mesta,“ dodala Ivana Skokanová.

S najnovšou iniciatívou preto vyšli ochranári, ktorí v námestí vidia vhodný priestor na vytvorenie ďalšieho mestského parku.

Zdroj: www.bratislavskenoviny.sk

(10)

Bratislavské Staré Mesto začalo s revitalizáciou Židovskej ulice už v apríli. Čaká ju pamätná tabuľa, pôvodné popisné čísla domov a nová dlažba. Zo Židovskej ulice by sa mala stať pešia zóna.

Bratislavské Staré Mesto revitalizuje územie od križovania Židovskej a Kapucínskej ulice až po Zámocké schody. Momentálne je celá ulica rozkopaná a neprístupná. Proti vstupu na ulicu ju chránia záterasy, ktoré informujú o obmedzeniach až do 30. mája.

Práve prebieha prvá fáza, počas ktorej sa vymení povrch kamennej dlažby Mikulášskej a Židovskej ulice. Zároveň sa vybuduje veľkoplošná dlažba v časti pešej zóny. Tá je vymedzená križovaním Židovskej a Mikulášskej ulice až po dom U dobrého pastiera. Mestská časť na túto etapu zatiaľ vyčlenila približne 300-tisíc eur, ktoré získala na zastrešenie aktivít v súvislosti s predsedníctvom SR v Rade Európy. Ukončenie prác sa odhaduje na koniec júna.

Cieľom samosprávy je prezentovať pôvodné historické a kultúrne hodnoty mesta, medzi ktoré Židovská ulica podľa nej jednoznačne patrí. Je totiž presvedčená, že po mimoriadne necitlivých zásahoch v súvislosti s budovaním Mosta SNP (v minulosti Nový most) to spoločnosť tejto ulici dlhuje.

Vízia a stratégia revitalizácie je podchytená koncepčným materiálom s pracovným názvom Staromestská zóna kultúry. „Priestor vymedzený ulicami Ventúrska – Kapitulská – Židovská je výnimočným miestom. Má silný potenciál vytvoriť protiváhu čisto konzumného spôsobu života ponukou kultúrno – spoločenských a vzdelanostných aktivít, ktoré v kombinácii s poznávaním histórie a umenia môžu vytvoriť mimoriadne atraktívny priestor pre obyvateľov a návštevníkov Bratislavy,“ zdôraznil staromestský vicestarosta Ľubomír Boháč.

Zdroj: bratislava.dnes24.sk

Foto: OZ Človek a mesto

zidovska2

(41)

Na Námestí hraničiarov sa pred pár dňami objavil vysoký kovový plot. Pribudli aj dve unimobunky a bager, ktorý zaryl svoje radlo do trávnika. Očakávaný výsledok: mínus ďalšia zelená plocha, plus jeden obchod.

Aj keď mnohí obyvatelia z okolia Námestia hraničiarov v bratislavskej Petržalke ešte nevedia o čo ide, každému je už teraz jasné, že ďalšia zelená plocha ustúpi výstavbe.

„Na spomínanom mieste bude stáť supermarket Billa. Spoločnosť, ktorá stavbu realizuje, dostala od mestskej časti právoplatné stavebné povolenie. Stavba by mala byť dokončená koncom tohto roka,“ prezradila pre Bratislava24.sk hovorkyňa mestskej časti Bratislava-Petržalka Michaela Platznerová.

Za aj proti

Obyvateľov blízkych panelákov rozdelila výstavba na dva tábory. Zatiaľčo jedna skupina hromží, že Petržalka opäť príde o kus zelenej plochy, ďalší sú spokojní, že nebudú musieť nosiť nákupy zo vzdialenejších obchodných domov. „Územný plán Petržalky na tomto mieste stavbu pripúšťa. Investor splnil všetky podmienky a priložil aj anketu, ktorú urobil s obyvateľmi z priľahlých domov. Vyjadrili v nej pozitívny postoj k stavbe supermarketu,“uviedla Platznerová.

Supermarket s parkoviskom

Billa bude dopravne napojená na komunikáciu Námestia hraničiarov. Zásobovať ju budú z vyhradenej plochy so samostatným vjazdom a výjazdom. Na parkovisko prinesie 66 parkovacích plôch. O bezpečnosť sa údajne netreba báť, spomaľovač na Gessayovu ulicu bude zároveň priechodom pre chodcov.

Vízia cyklotrasy

Pozdĺž južnej hranice pozemku, na ktorom bude obchodný dom stáť, by mala v budúcnosti vyrásť cyklotrasa, ktorá bude súčasťou pozemku investora stavby. Kým na nej doplnia dopravné značenie, poslúži ako chodník. „Mestská časť sa pri podobných projektoch snaží, aby developer ponúkol obyvateľom aj nejakú pridanú hodnotu. V tomto prípade by to mal byť spomínaný chodník, doplnila hovorkyňa.

Zdroj: bratislava.dnes24.sk

(47)

Hlavné mesto začalo s inštaláciou prvých samozavlažovacích nádob popri električkovej trati na Kamennom námestí. Tie nahradia pôvodné betónové kvetináče, ktoré boli menších rozmerov.

“Postupne bude vo ôsmich lokalitách v centre Bratislavy po etapách inštalovaných celkom 170 samozavlažovacích kvetináčov, informovala TASR hovorkyňa Bratislavy Ivana Skokanova s tým, že každý takýto kvetináč bude označený logom hlavného mesta.

Podľa bratislavského magistrátu sú takéto kvetináče vhodnejšie do mestského prostredia. Nevýhodou betónových ma byť prehrievanie počas horúcich dní, čo spôsobovalo vysýchanie rastlín aj napriek každodennému polievaniu. “Je to ďalší zo systémových krokov, ktorý robíme v snahe zlepšiť starostlivosť o zeleň v meste. Každý kvetináč je navyše ošetrený antigrafitovým náterom tak, aby sme v prípade znečistenia mohli kvetináče rýchlejšie vyčistiť,” vysvetlil primátor Bratislavy Ivo Nesrovnal.

Samozavlažovacie kvetináče budú umiestnené okrem Kamenného námestia aj na Námestí SNP, Hodžovom námestí, Štúrovej ulici či Hurbanovom námestí. Vytvorené sú z hliníkového plechu s hrúbkou tri milimetre a z vonkajšej a vnútornej nádoby, ktorá slúži na osadenie rastlín. Nové kvetináče majú objem nádoby pre zásobu vody 21 až 26 litrov, podľa veľkosti nádob. “Rastliny v nich majú zásobu vody počas celého vegetačného obdobia,” spresnila Skokanová.

Samozavlažovacia funkcia nádoby spočíva v tom, že za pomoci systému knôtov sa voda dostáva do nádoby so substrátom, čím ju zvlhčuje. Nádoba obsahuje otvor na nalievanie vody a kontrolu stavu hladiny jej zásoby. “Kvetináče sú opatrené otvorom na odtok prebytočnej vody, čiže ani v prípade prívalových dažďov tak nedôjde k ich zaplaveniu,” dodala hovorkyňa.

Zdroj: www.bratislavskenoviny.sk

(54)

Bratislavský samosprávny kraj (BSK) prispeje na opravu zničených ciest na území Bratislavy formou združenej investície. BSK plánuje na rekonštrukcie ciest na území hlavného mesta poskytnúť približne jeden milión eur, zvyšok doplatí mesto alebo mestské časti.

Postupy a investície

“Naším záujmom je, aby sa združili investície, podobne, ako sa to robilo aj v minulosti a opravilo sa čo najviac ciest v meste aj mestských častiach,” povedal po rokovaní so starostami bratislavských mestských častí predseda BSK Pavol Frešo s tým, že o združenej investícii na opravu ciest by mohli poslanci Bratislavského kraja rokovať v júni.

Na dnešnom pracovnom stretnutí zástupcovia Bratislavského kraja spolu so starostami mestských častí rokovali o možnostiach postupu pri združenej investícii. Cieľom týchto rokovaní je totiž nájsť vhodný právny mechanizmus, ktorý umožní financovanie rekonštrukcie ciest. Vysvetliť si tiež dnes chceli, na opravu ktorých ciest vlastne Bratislavský kraj prispeje. Poslanci BSK totiž vo februári schválili, že kraj poskytne peniaze na opravu ciest II. a III. triedy vo vlastníctve hlavného mesta Bratislavy. Avšak kým cesty II. triedy spravuje mesto, o cesty III. triedy sa starajú mestské časti. “V princípe sú všetky komunikácie mestské a mesto ich zverí mestskej časti do správy,” vysvetľoval po rokovaní Frešo. Ako dodal, kontrakt plánujú vždy podpisovať s tým, kto má opravovaný úsek v správe.

Na tri roky

Bratislavský kraj navrhuje uzavrieť kontrakt s mestom a mestskými časťami na obdobie troch rokov, tak by sa podľa Freša mohlo podariť opraviť viac ciest.

Ktoré úseky sa majú opraviť navrhne mesto a mestské časti. Ako dodáva Frešo, od mestských častí už majú na stole zoznamy ciest, ktoré potrebujú opravu, aktuálne čakajú na zoznam od mesta. Bratislavská župa má dlhodobo v pláne každý rok prispieť najmenej miliónom eur na bratislavské komunikácie.

Každý, kto v Bratislave žije, vie v akom katastrofálnom stave sú naše cesty, a to je nielen vôľa nášho zastupiteľstva, samozrejme aj župy, ako takej prispieť na mestské komunikácie. Nie je to právne jednoduchý problém, ale najdôležitejšie je, že sa snažíme nájsť spoločnú vôľu tak, aby boli spokojné aj mestské časti aj mesto samotné. Chceme, aby sa tento problém uzavrel niekedy začiatkom júna,“ dodal po dnešnom stretnutí so starostami Frešo.

Zdroj: bratislava.sme.sk

(19)

Aktualizované: 23.6.2016

Nasledovným podnetom nás oslovil náš dlhoročný podporovateľ z Ružinova, preto sa naše združenie rozhodlo preveriť všetky skutočnosti, ktoré sú jeho predmetom. Problematika podnetu skutočne stojí za naše úsilie, aby sme mohli obyvateľom Ružinova priblížiť, kto stojí vo vedúcich funkciách na ich miestnom úrade, a či vykonávajú tieto osoby svoju funkciu bez konfliktu záujmov.

Konkrétne sa jedná o vedúcu stavebného úradu mestskej časti Ružinov Ing. Martu Funtíkovú, ktorá je okrem tejto verejnej funkcie zároveň i konateľom a jediným spoločníkom spoločnosti MFI s.r.o. Bratislava, ktorej predmetom činnosti je okrem iného i:

– poradenská a konzultačná činnosť v stavebníctve v rozsahu voľnej živnosti,

– uskutočňovanie jednoduchých stavieb a ich zmien,

– vypracovanie dokumentácie a projektu jednoduchých stavieb, drobných stavieb a zmien týchto stavieb

– výkon činnosti stavebného dozoru,

– realitná činnosť a pod.

Dňa 12.5.2016 sme v tejto súvislosti zaslali v zmysle Zákona č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám emailový dotaz na Miestny úrad Ružinov a tiež Podunajské Biskupice (kde pani Ing. Funtíková pôsobila v minulosti), v ktorom žiadame o zaslanie nasledovných informácií o:

– počte územných a stavebných konaní za rok 2015 a 2016, ktorej účastníkom bola spoločnosť MFI s.r.o., Rastislavova 5, 821 08 Bratislava, IČO: 43 921 876, zastúpená konateľom: Ing. Marta Funtíková, resp. ak niektorí z účastníkov konania boli zastúpení touto spoločnosťou,

– v akej priemernej lehote boli tieto územné a stavebné konania vybavené.

Dňa 13.5.2016 sme zaslali písomnú žiadosť na pána starostu Ing. Mgr. Dušana Pekára, v ktorej sme ho požiadali o zodpovedanie viacerých otázok:

1. je Ing. Funtíková dostatočne odborne zdatná na výkon svojej funkcie?

2. má Ing. Funtíková v zmysle § 117 ods. 3 Zákona c. 50/1976 o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) Osvedčenie o získaní osobitného kvalifikačného predpokladu na zabezpečenie činnosti stavebného úradu?
 
3. koľko rokov praxe ma Ing. Funtíková na obdobnej vedúcej pozícii?
 
Pán starosta v požadovanej lehote, ani do dnešného dňa nereagoval na našu žiadosť. Budeme ho v tejto veci opakovane kontaktovať a informovať Vás o priebehu celého zisťovania.
Podľa § 117 ods. 1 stavebného zákona je pôsobnosť stavebného úradu preneseným výkonom štátnej správy. Zákon o štátnej službe č. 400/2009 Z.z. v znení neskorších predpisov v ust. § 61 ods. 2 jednoznačne definuje zákaz podnikateľskej činnosti a inej zárobkovej činnosti, ktorá je zhodná alebo obdobná s opisom činnosti štátnozamestnaneckého miesta.

Podľa § 9a ods. 1 Zákona č. 552/2003 Z.z.o výkone práce vo verejnom záujme v znení neskorších predpisov, zamestnanec môže popri svojom zamestnaní vykonávanom v pracovnom pomere vykonávať zárobkovú činnosť, ktorá je zhodná s predmetom činnosti zamestnávateľa, bez jeho súhlasu:

a) na projekte rozvojovej pomoci Európskej únie iným krajinám, realizovanom ministerstvom alebo ostatným ústredným orgánom štátnej správy v mene Európskej únie a financovanom Európskou úniou,

b) pri posudzovaní projektu financovaného zo štátneho rozpočtu Slovenskej republiky alebo z iných zdrojov,

c) ktorej predmetom je uskutočňovanie programu supervízie.

Z vyššie uvedeného ustanovenia zákona jasne vyplýva, že ani zamestnanec pri výkone práce vo verejnom záujme nesmie vykonávať inú zárobkovú činnosť, ktorá má k predmetu činnosti zamestnávateľa konkurenčný charakter, len s predchádzajúcim písomným súhlasom zamestnávateľa.

Pozícia vedúceho pracovníka stavebného úradu by sa podľa nášho názoru nemala riadiť heslom “všetko, čo nie je zakázané, je dovolené”. Otázne je, či samotný fakt, že vedúca stavebného úradu je zároveň jedinou spoločníčkou a konateľkou firmy, ktorá sa zaoberá “inžinieringom” (rozumej súbor úkonov, ktorými projekčná spoločnosť dokáže klienta odbremeniť od svojpomocného riešenia najmä administratívnych úkonov v stavebníctve), nie je protizákonný.

Pýtame sa, ako môže pani Funtíková konať a rozhodovať nestranne a zdržať sa pri výkone práce všetkého, čo by mohlo ohroziť dôveru v nestrannosť a objektívnosť konania a rozhodovania, keď ako vedúca stavebného úradu najväčšej mestskej časti v Bratislave je zároveň jedinou spoločníčkou a konateľkou spoločnosti MFI s.r.o. Bratislava. Odpovede sme sa však zatiaľ od kompetentných nedočkali.

Aktualizácia: 23.5.2016

Nakoľko pán starosta do dnešného dňa (23.5.2016) neodpovedal na naše otázky, rozhodli sme sa osloviť hlavnú protagonistku tejto kauzy, samotnú pani vedúcu stavebného úradu, pani Ing. Funtíkovú, ktorej sme dňa 19.5.2016 zaslali email s totožným znením otázok a žiadosťou o vyjadrenie.

Dúfame, že nečakáme na odpoveď márne, a že ignorácia zo strany vedúcich predstaviteľov miestneho úradu je len dočasná. Rozhodne neplánujeme ignorovať ignoráciu a budeme sa pýtať dovtedy, kým nedostaneme relevantné odpovede.

Aktualizácia: 7.6.2016:
Nakoľko sa nám pán starosta do dnešného dňa na naše písomné dotazy neozval, a ani samotný miestny úrad nám neodpovedal na naše otázky položené v zmysle infozákona, rozhodli sme sa za pánom starostom vybrať na stretnutie s občanmi, ktoré sa konalo dnes 7.6.2016 na Kulíškovej ulici. Na naše otázky pán starosta reagoval podráždene a vyhýbavo, takže sme odchádzali zo stretnutia viac ako rozčarovaní a bez odpovedí. Pokiaľ by pán starosta vedel, že na jeho úrade je všetko s kostolným poriadkom, zrejme by jeho reakcia bola iná a snažil by sa obhájiť svoje stanovisko a svoj úrad. No nesklamal, a svoju už i beztak naštrbenú povesť iba potvrdil. Ak je v domnení, že sa nás po dnešku už zbavil, tak je na omyle, ešte sa mu s našimi otázkami určite v dohľadnej dobe pripomenieme.
Aktualizácia: 10.6.2016:
Dňa 8.6.2016 sme obdržali emailom odpoveď z MÚ Ružinov na dotazy ohľadom infozákona, ale stále nám ostávajú nezodpovedané otázky adresované na pána starostu. Dokonca sa neobjavili ani v oficiálnom zápise zo stretnutia s občanmi, na ktorom sme sa 7.6.2016 zúčastnili a ktoré sme mu položili, takže boli zámerne vynechané.

S prosbou o názor, či je v súlade so zákonom, ak je vedúci pracovník stavebného úradu konateľom a spoločníkom vlastnej s.r.o., ktorá sa zaoberá inžinieringom, a či to nepovažujú za konflikt záujmov, sme sa obrátili na starostov jednotlivých mestských častí. Ich názory Vám budeme bezprostredne tlmočiť v ďalsej aktualizácii článku.

Aktualizácia: 13.6.2016

Ako prvý na našu prosbu o názor zareagoval pán starosta Ing. Škodler z MČ Jarovce, ktorý nám zaslal nasledovné stanovisko:

“Dobrý deň, posielam môj osobný názor s prihliadnutím k tomu, že som vedúci stavebného úradu

–          nie som právnik, ale predpokladám, že to v rozpore so zákonom nie je,

–          osobne v tom vidím konflikt záujmov”.

Hovorkyňa MČ Staré mesto nám emailom zo dňa 13.6.2016 odporúča obrátiť sa na odborníkov, ktorí by situáciu vedeli odborne posúdiť a zaujať k nej stanovisko.

Aktualizácia: 23.6.2016

Pani starostka Čahojová z MČ Karlova Ves nám zaslala nasledovné stanovisko:

“O konflikte záujmov sa podľa mňa jednoznačne jedná vtedy, ak by vedúci stavebného úradu ako konateľ spoločnosti vykonával inžiniersku činnosť pri stavbách v  území, ktoré by následne povoľoval stavebný úrad pod jeho vedením. Ak by inžiniering vykonával mimo územia jeho stavebného úradu, myslím, že by ku konfliktu záujmov nemuselo prísť”.

So záujmom budeme čakať na vyjadrenia ostatných starostov.

(826)

Rozširovaním zelených plôch v centre mesta sa samospráva bratislavského Starého Mesta pripravuje na zmenu klímy. Jednou z prvých lokalít, kde sa v tejto súvislosti revitalizovala zeleň, bola Palackého ulica. Okrem vysadenia 12 nových stromov sa tu vytvorí a nasadí zelený pás, ktorý je tvorený autoregulačným trvalkovým záhonom, teda záhonom so schopnosťou samoregulácie.

“Ide o plochu 80 štvorcových metrov. Pôvodné štvorce, v ktorých rástli stromy, boli nahradené súvislou plochou, kde majú stromy viac miesta a zároveň bude plocha vysadená trvalkami,” uviedla pre TASR hovorkyňa Starého Mesta Nora Gubková.

Po Palackého ulici prišlo na rad aj Fajnorovo nábrežie, konkrétne úsek od Múzejnej ulice po osobný prístav. Miesto asfaltu by sa mala vytvoriť plocha novej zelene s rozlohou približne 50 štvorcových metrov. “Tu sa nové stromy sadiť nebudú, cieľom je zvýšenie plochy zelene, podpora vsakovania dažďových vôd a zlepšenie podmienok pre existujúce dreviny,” vysvetlila Gubková. Podobné práce by mali prebehnúť aj na samotnej Múzejnej ulici. V rámci nich sa vymení existujúci asfalt za dlažbu, ktorá umožní vsakovanie dažďovej vody, a tiež tam plánujeme vytvorenie zeleného pásu s novými drevinami a kríkmi o výmere približne 30 štvorcových metrov,” doplnila hovorkyňa.

V rámci starostlivosti o zeleň však samospráva plánuje aj orezy tej existujúcej. Aktuálne sú príkladom stromy na Hviezdoslavovom námestí. “Na základe dendrologického posudku stromov, ktorého cieľom bolo posúdenie ich celkového zdravotného stavu a stanovenie potrebných opatrení pre zabezpečenie prevádzkovej bezpečnosti stromov, pristupujeme od pondelka 16. mája k zdravotnému a výchovnému orezu celkom 160 zo 183 stromov,” píše mestská časť na svojej facebookovej stránke. Zdôrazňuje pritom, že ide iba o orezy, nie výruby stromov. Mnohí sa totiž obávajú, že mestská časť chce stromy rúbať. “Tak ako stromy v záhrade potrebujú jarný a jesenný orez, tak ho potrebuje aj verejná zeleň. Ideme sa konečne starať o zeleň, aby nám čo najdlhšie vydržala zdravá a bezpečná,” vysvetľuje samospráva.

Zdroj: www.bratislavskenoviny.sk

(17)

Detičky kontrolujú čistotu v Horskom parku

 

(25)

Bratislavčania sú už roky zúfalí z parkovacej politiky v našom meste. Áut i v dôsledku každodennej migrácie za prácou z priľahlých obcí stále pribúda. Nádej na zlepšenie tohto stavu je viac ako mizivá, prognózy hovoria o opaku – o stúpajúcom zahusťovaní dopravy.

Primátor Bratislavy predložil v roku 2015 návrh Všeobecne záväzného nariadenia (VZN) o dočasnom parkovaní motorových vozidiel na vymedzených úsekoch miestnych komunikácií na území hlavného mesta SR, výške úhrady za dočasné parkovanie motorových vozidiel, spôsobe úhrady a preukázania jej zaplatenia. Dúfa, že týmto VZN sa nepriaznivá situácia s parkovaním zlepší, preto k jeho schváleniu nabáda všetky mestské časti.

V Starom Meste odsúhlasili návrh VZN s pripomienkami, rovnako tak v Novom Meste, ktoré navrhuje aj konkrétne zóny. V Ružinove neprešlo súhlasné stanovisko, ale ani návrh na vyjadrenie nesúhlasu.  V Karlovej Vsi odmietli návrh VZN s tým, že žiadajú, aby mesto dalo svoje komunikácie III. a IV. triedy do správy mestských častí, rovnako ako aj mestské pozemky, ktoré mestské časti vytypujú na výstavbu nových parkovacích miest. V Dúbravke vyčítali návrhu to, že neprihliada na problém, ktorý má väčšina mestských častí Bratislavy, a to je parkovanie večer a v noci. Návrh podľa poslancov Dúbravky takisto nemotivuje ľudí vzdať sa auta v prospech verejnej dopravy. Pripomienky mestských častí sa budú následne vyhodnocovať a upravené riešenie budú pripomienkovať komisie mestského zastupiteľstva, občania, Mestská rada Bratislavy a mestskí poslanci.

Čo je obsahom navrhovaného VZN:

  • VZN rozdeľuje vodičov na rezidentov (s trvalým pobytom v Bratislave) a abonentov
  • výška celoročnej rezidenčnej karty sa bude pohybovať od 20 do 100 eur
  • výška rezidenčnej karty pre každé ďalšie vozidlo sa môže pohybovať v násobku od 1 do 50
  • maximálny počet rezidenčných kariet pre jedného rezidenta alebo jeden byt určí mestská časť
  • výška abonentskej karty musí byť drahšia minimálne 5 násobne, maximálne 50 násobne
  • výšku poplatku za kartu určia poslanci jednotlivých mestských častí
  • za dočasné parkovanie sa bude platiť minimálne 20 centov, maximálne 5 eur za hodinu
  • zóny na rezidenčné parkovanie budú kopírovať územia jednotlivých mestských častí, prípadne mestské časti budú rozdelené ešte na ďalšie zóny
  • obyvatelia Bratislavy s trvalým pobytom a zakúpenou rezidenčnou kartou, budú mať v ostatných zónach 50% zľavu na dočasné parkovanie
  • kontrolu bude vykonávať mestská polícia a poverení zamestnanci mesta a mestských častí.

Deklarovaný systém rezidentského parkovania rezidentom negarantuje možnosť zaparkovania pred vlastným domom, nakoľko aj na miestach pre rezidentov bude možnosť spoplatneného parkovania. Rezidenti vo svojej zóne už pri prekročení hranice do inej mestskej časti, resp. aj v rámci jednej mestskej časti len inej zóny, sa stávajú návštevníkmi s hodinovou sadzbou parkovania na vyznačených parkovacích miestach.

Či tento systém v skutočnosti zlepší stav neúnosnej situácie s parkovaním v Bratislave, to ukážu až nové pravidlá uvedené do praxe. Pevne však dúfajme, že zámer neostane zase raz lepší ako jeho výsledok.

 

(11)