Nájdete nás na Facebooku

Kto je online

Momentálne online: 0 používateľov a 0 návštevníkov.
Počítadlo prístupov:

Prvenstvo na Slovensku v množstve reklamných zariadení na meter štvorcový patrí pravdepodobne Žiline, ale to neznamená, že naše hlavné mesto je na tom lepšie.

Je len celkom prirodzené, že periférie mesta, kde je sústredené veľké množstvo firiem a celkový vzhľad takýchto štvrtí je industriálny, reklamné nosiče tam moc nevadia, a skôr patria ku koloritu takýchto štvrtí. Hovorím napríklad o časti Trnávka.

 

Avšak historické a širšie centrum nášho mesta by malo niesť punc luxusu a estetiky. Každoročne ho chodia navštevovať tisícky zahraničných turistov a je takpovediac výkladnou skriňou Slovenska. Poďme sa teda na túto našu výkladnú skriňu pozrieť bližšie.

 

Je prirodzené, že tam, kde je veľký pohyb ľudí, je umiestnenie reklamných pútačov z pohľadu reklamných agentúr efektívnejšie. Takéto reklamné pútače sú drahšie a viacej na nich zarobia. Avšak z pohľadu príjmu mesta, resp. mestských častí toto nie je diferencované a poplatky za reklamné nosiče sú rovnaké, bez ohľadu na atraktívnosť umiestnenia.

 

Reklamné plochy samozrejme plnia svoju úlohu ako orientačné a informačné nosiče, ale na strane druhej výrazne negatívne ovplyvňujú vzhľad mesta, lebo v 99 % prípadov sú unifikované a neriešia lokalitu, v ktorej sú umiestnené. A tak rovnaký bilboard na kosačku nájdete v centre pri historickej budove, ako v Ružinove pri priemyselnej zóne.

 

Samozrejme nie je v silách mesta, ale nie je ani ochota zo strany kompetentných jednotlivo posudzovať vhodnosť veľkoplošných reklamných zariadení (ďalej VRZ), ale v spolupráci s hlavným architektom mesta Bratislavy by bolo vhodné stanoviť maximálne počty v jednotlivých lokalitách a spoločné rysy takýchto zariadení. Napríklad aby neboli v centre umiestnené reklamy na silikónové tmely, ale napríklad na banky alebo kávu.

 

Staré a zničené bilboardy

V poslednom čase bystrému oku bežného bratislavčana iste neuniklo, že množstvo VRZ je zanedbaných, zničených alebo proste sú nefunkčné a reklamy na nich sú staré.  V čase ekonomickej konjunktúry boli všetky voľné reklamné plochy na roztrhanie a voľnú reklamnú plochu ste nenašli. Dnes je však situácia iná a ekonomická stagnácia poznačila aj tento sektor podnikania. A tak sa nám v meste množia VRZ v žalostnom stave.

Takéto VRZ by mali firmy na svoje vlastné náklady opraviť alebo demontovať. V prípade nedodržania by mali byť ihneď sankcionované.

 

Nelegálne bilboardy

Nelegálne reklamné zariadenia, buď bez právoplatného stavebného povolenia, alebo bez zmluvy s mestom. Mesto ich eviduje zhruba 300, čo je nezanedbateľný údaj, ale reálne počty čiernych bilboardov sú niekoľkonásobne vyššie.

Tieto by mali byt odstránené okamžite a bez výnimky, ale naša deravá legislatíva na toto nestačí, a mestskí policajti radšej rozdávajú papučky, ako by mali kontrolovať takéto čierne stavby.

 

Veľkoplošné strašiaky

Každé VRZ v podstate architektonicky a esteticky znehodnocuje priestor, v ktorom je umiestnené. Z hľadiska reciprocity by bolo na mieste, keby prevádzkovateľ takéhoto zariadenia za každý bilboard vysadil strom, osadil lavičku, vymaľoval fasádu a pod. A takisto sa o tieto veci staral, tak ako o vylepovanie nových reklám. Mesto na takéto činnosti síce disponuje rozpočtom, ale ako vidíme z praxe, je skrášľovanie a zlepšovanie prostredia druhoradou záležitosťou za problémami s dopravou, parkovaním, PKO a pod… aj keď ako predvolebný lightmotív prázdnych sľubov regionálnych politikov je veľmi obľúbený.

Princíp férovosti by znamenal, že kto znehodnotí prostredie reklamným zariadením, ten ho musí (aj keď možno v inej lokalite) zhodnotiť. Peniaze vybrané do rozpočtu za VRZ síce existujú, ale reálne sa strácajú v bezodnom pažeráku byrokracie a netransparentnosti verejného obstarávania. Súkromný podnikateľský subjekt má reálnu šancu realizovať pozitívne zásahy do prostredia za podstatne výhodnejšiu (trhovú) cenu, oveľa výhodnejšie ako magistrát a samosprávy. Nehovoriac o tom, že reklamné agentúry, ktoré prevádzkujú VRZ často využívajú bartrovú výmenu na nadobudnutie určitých služieb výmenou sa svoje služby, t.j. napríklad reklamné plochy. Takže v konečnom dôsledku by to pre ne určite nebola neúnosná finančná záťaž.

 

Každá reklama, každý billboard bez výnimky znehodnocuje prostredie v ktorom sa nachádza, a úlohou vedenia mesta a primátora by mal byť boj za krajšie mesto a nie za viac peňazí do mestskej kasičky, podľa hesla “o čo viac zarobíme, o to viac si ulejeme pre seba”.

 

Legislatíva kontra realita

Na realizáciu VRZ stačí stavebné povolenie, nájomná zmluva a zaplatiť príslušný poplatok a hotovo. Veľkoplošný strašiak je na svete. Kto skúma estetickú, dizajnovú a architektonickú stránku? Kto skúma, či takéto zariadenie celkovo nezhoršuje prehľad v doprave?

Bratislava síce má vyhlášky na reguláciu vonkajšej reklamy, ale ich dodržiavanie v praxi zlyháva na celej čiare. Otázkou jej komu takáto bilboardová anarchia vyhovuje.

 

Primátor Ftáčnik prehlásil, že vonkajšie reklamy sú súčasť mesta a nie nepriateľ s ktorým chce bojovať. Ale čo takto spýtať sa obyvateľov mesta, voličov? Chcete mesto s reklamami alebo bez reklám? Spýtal sa nás niekto? Prečo sú veľkoplošné reklamné zariadenia nutné? Kto sa na ne dnes pozerá? V dnešnej dobe televízie, internetu a smartfonov sú to dinosaury reklamnej doby. Kto má z toho prospech? My občania mesta určite NIE. Tučné zisky reklamných agentúr a ich honba za mamonom nám postupne zamorili mesto bilboardovou rakovinou.

Samozrejme, že nejde zo dňa na deň zrušiť všetky VRZ, ale postupným odstupovaním od zmlúv, sprísnením pravidiel a efektívnejšou kontrolou zredukovať ich počet na minimum a postupne úplne zakázať.

Za príklad by nám mohla slúžiť susedná metropola, Viedeň, kde je bilboardov minimum a celkový dojem z mesta je aj vďaka tomu oveľa lepší.

Ostáva len dúfať, že nová hlavná architektka mesta Bratislavy pani Ingrid Konrad, ktorá dlhé roky pôsobila vo Viedni, dokáže svoje skúsenosti zužitkovať v našej metropole. Aj keď je zrejmé, že proti byrokratom a korupčníkom vo vedení mesta, nebude mať ľahkú pozíciu. Držím jej palce.

Obrázok 1.

Staromestská ulica : Dehonestácia historických hradieb reklamou Tatrabanky, ktorá sa síce tvári, že zakrýva lešenie, ale reflektory na nočné osvetlenie potvrzdujú, že niekto šikovne obišiel zákon a reklama sa tvári ako súčasť rekonštrukcie. Vedia o tomto trapase na PR Tatrabanky ? Tatrabaka špatí mesto, ničí históriu a obchádza zákony.

Obrázok 2.

Vajnorská ulica – jazero Kuchajda

Oázu zelene a oddychu lemuje súvisle 25 bilboardov. Načo by sa občania pozerali na stromy pri jazere a kúsok prírody v meste , ktorej je už beztak málo, keď môžu obdivovať trápne výtvory reklamých agentúr nabádajúce k zbytočnému konzumu ? Argument protihlukovej steny neobstojí vďaka chabej konštrukcii pútačov.

Obrázok 3.

Doslova veľkoplošná reklama. Petržalské paneláky síce nie sú estetickým skvostom architektúry, tak podľa hesla čo je škaredé tomu ani AL-KO a Gorenje neuškodí šup tam s reklamou a ani fasádu nebude treba opravovať.

Obrázok 4.

Toto snáď ani nepotrebuje komentár. Výsmech a facka histórii Bratislavy. Haloooo, pán primátor, dominanta mesta zakrytá reklamou na AAA, za toto by na magistráte mali padať hlavy. To že sa to tvári ako rekonštrukcia fasády je zas len pekný trik na obídenie zákonov. Pre porovnanie tip pre našich radných pánov, ako to robia naši susedia vo Viedni so Stephansdomom (obrázok 5).

Btw. Pán Jaro Slávik (známy porotca z CS má talent) ktorého fotka je na tejto reklame je síce podĺa mojej mamy veľký fešák, ale na Dóm sv.Martina určite nepatrí)

Obrázok 6.

Šancová ulica : Ďalšia dominanta Bratislavy, aj keď s nádychom totality, ozdobená kórejskou automobilkou.

(47142)

Pridaj komentár