Nájdete nás na Facebooku

Kto je online

Momentálne online: 0 používateľov a 0 návštevníkov.
Počítadlo prístupov:

Pokiaľ budú rozhodovať ľudia, ako napríklad v Ružinove smutne známa pani Zárišová, dovtedy môže naše mesto smelo súťažiť o titul z nadpisu tohoto blogu.Aj naše hlavné mesto, podobne ako iné metropoly, začína v záujme zvýšenia turistickej návštevnosti vyvíjať väčšiu snahu. Toto úsilie v podobe prepracovaných stratégií má zväčša za cieľ vytvoriť určitú charakteristickú predstavu, obraz, ktorý má mesto vyvolávať v cudzincoch, potenciálnych návštevníkoch. V tvrdom biznise zvanom turizmus, je bežné najímať na takúto agendu špeciálne agentúry, ktoré pomáhajú vytvárať a šíriť želaný imidž regiónu alebo mesta na cieľových trhoch. Spravidla ide o koordinovanú spoluprácu na úrovni regionálnych a mestských samospráv. Dôležitosť takéhoto marketingu pochopili aj predstavitelia nášho mesta, a aj Bratislava vynakladá na tento zámer nemalé prostriedky prostredníctvom viacerých organizácií.
O tom aký obraz sa darí Bratislave robiť napríklad správou a údržbou verejného priestoru a aký dojem na turistu návšteva mesta napokon urobí, si môžme pozrieť na jednom konkrétnom príklade. Na trase vedúcej z centra mesta na hrad. V každom meste je tou najvýstavnejšou, sú tam zväčša najdrahšie nájmy, reštaurácie, predajne suvenírov, galérie a z hľadiska, o ktorom hovoríme sa jedná o jednu z kľúčových častí mesta. Je jednou z turisticky najexponovanejších trás, na ktorej sú sústredené drobné atrakcie, prípadne služby, a je jej teda venovaná aj väčšia pozornosť. Je tomu tak v Prahe, Budapešti či Krakove. Poďme sa teda pozrieť na tú v Bratislave očami cudzinca.
Začnime na Rybnom Námestí, mieste kde pred pár desaťročiami stála nádherná synagóga. Dnes je tu privádzač s pripojovacím pruhom na most a stoji tu pamätník Holocaustu. A ešte jedna atrakcia. Pri priaznivom vetre možno obdivovať tornádo z igelitových sáčkov a odpadu. Fascinovaní japonskí turisti vtedy vyťahujú kamery, toto istotne nezažili v iných mestách. Vskutku originálne. Kde je pani Rossová nevieme. Išla tadiaľ niekedy? Čo robí oddelenie verejného poriadku?
Opticky je hrad takmer na dosah a inštinktívne by sa turista pohol smerom k cieľu, no skúsený cestovateľ sa zarazí – tadiaľto predsa nemôže viesť hlavná turistická trasa. V Bratislave môže. Z miesta, na ktoré ukazuje štýlová smerová tabuľka na nich zíva nevábny, tmavý, zaprášený, bilbordami oblepený tunel. Takže turistom neostáva iné ako neisto prekĺznuť cez močom páchnuci podchod a sú pri atrakcii číslo dva. Takzvanej adrenalínovej. Rozbité schody. Stupne v dezolátnom stave, špina, bordel, uvoľnene kamenné platne. Chýba akékoľvek návestidlo, ktoré potvrdzuje správnosť smeru. Často sú tam zato žobráci vykonávajúci potrebu, občas obťažujúci predavač Nota Bene, čo uznáte nie je najžiadanejší turistický artikel. Keby radšej rozdávali bezplatné mapky Bratislavy. Kde je Pavol Frešo? Možno v neďalekom hoteli Carlton reční na konferencii o rozvoji cestovného ruchu. Išiel tadiaľ niekto z Bratislavskej organizácie cestovného ruchu? Aj na jej účet sa z prostriedkov magistrátu prispieva.
Výstup schodmi je nakoniec nenáročný, stačí dať pozor na PET fľaše a rozbité sklo. Napravo, krížom za diaľnicou je Dóm svätého Martina. Naľavo sa kľukatí smerom do kopca malebná ulička. Nič nenaznačuje, že vedie na hrad. Hemží sa to na nej stavebnými strojmi a autami. Turisti cupitajú ďalej a prechádzajú okolo betónovej opachy vedľa Žigmundovej brány. Investorom tejto čiernej stavby je firma Tres Angeli. Ktorí traja anjeli by to mohli byt? Žeby páni Fischer, Ďurkovský … ale kto je ten tretí? Turisti napokon šťastne dorazia na hrad, urobia zopár záberov a o dve hodiny už sedia v autobuse smerom na Budapešť. O dva dni sa rozletia do šíreho sveta a budú rozprávať, čo videli v Európe. V jednom meste neďaleko Viedne. A o dva týždne možno zabudnú.

A čo my ostatní? Ktorí nikam neodlietame. My, ktorí tu žijeme, pracujeme a vychovávame tu deti. Čo máme robiť my? My, ktorí vieme, že neporiadok okolo košov na Hviezdku je maličkosť oproti čiernym stavbám. Že rozbité schodisko v meste je drobnosť oproti búracím povoleniam na pamiatkovo chránené domy. Že zanedbané podchody a množstvo špiny je nič oproti bordelu na stavebných úradoch. Tých úradoch, ktoré povoľujú stavby typu Betliarska, Karloveská, Zámocka. Odpovedia nám starostovia, primátor, poslanci Pýtajme sa ich, prečo je to tak? V čom je príčina? Opýtajme sa, či skutočnosť, že sa nám to nepáči, pre nich vôbec niečo znamená. Ak nám povedia, že všetko je v súlade so zákonom, spýtajme sa, či to vedia urobiť tak, aby to bolo aj v súlade s rozumom a slušnosťou. Vysvetlime im, že máme radi toto mesto. Túto bývalú krásavicu na Dunaji, z ktorej spolu s developermi urobili prostitútku. Že už máme dosť arogancie a úradníckej tuposti. Že vieme, že pokiaľ budú rozhodovať ľudia ako napríklad v Ružinove smutne známa pani Zárišová, dovtedy môže naše mesto smelo súťažiť o titul z nadpisu tohoto blogu.

A čože sa takto neokrôchane vypytujeme? Nuž sme tí, ktorí ich krížikovali a krúžkovali.

(4143)

One thought on “Bratislava – Európske hlavné mesto bordelu

Pridaj komentár