Nájdete nás na Facebooku

Kto je online

Momentálne online: 0 používateľov a 0 návštevníkov.
Počítadlo prístupov:

Každý deň sa cestou do práce a z práce zamýšľam pri pohľade na bývalý obchodný dom Ružinov nad tým, kedy už táto opacha konečne zmizne. Robím to tak nejako podvedome, a vlastne ma to už ani nebaví, i keď sa vraví že opakovanie je matka múdrosti. Len niekedy to opakovanie akosi k ničomu nevedie.

Určite je to už viac ako 10 rokov, čo nám Bratislavčanom investor predstavil veľkolepý projekt najmodernejšieho a najväčšieho nákupného centra na Slovensku. Otvorený mal byť v roku 2007, no financujúca banka v Rakúsku sa dostala do krachu a krátko nato sme sa ocitli na prahu globálnej finančnej krízy. A bum, bolo po veľkolepých plánoch a miesto nakupovania sme mohli obdivovať už len ten skelet, ktorý zostal po bývalom, inak v minulosti obľúbenom nákupnom stredisku, a ktorý dostal medzi obyvateľmi Ružinova príznačné pomenovanie Hirošima.

Ako som sa dočítal z dostupných zdrojov na internete, investorom bola uložená pokuta 60 tisíc eur za to, že centrum nepostavil. Podľa Ružinova totiž nedostavaná budova znehodnocuje životné prostredie a znižuje kvalitu bývania. Spoločnosť s pokutou nesúhlasila a ani ju nezaplatila, napriek jej opodstatnenosti, o ktorej rozhodol Najvyšší súd SR. Pozemky v roku 2010 smerovali do dražby, no tá sa nakoniec nekonala. Na liste vlastníctva svieti viacero plomb a exekučných príkazov. Suma sumárum, centrum nestojí, vlastnícke vzťahy sú viac ako zložité, veritelia čakajú, a my Ružinovčania sme už poriadne znechutení, a musím priznať že mnohí z náš i apatickí. Starosta Ružinova vo svojej predvolebnej kampani sľuboval nového investora, do dnešného dňa však predstavený nebol. Musím priznať, že to bol jeden z dôvodov, prečo som dal vo voľbách pánovi Pekárovi svoj hlas, a nemôžem povedať, že nie som z jeho sľubov sklamaný. A to nielen čo sa týka Hirošimi… nuž pre mňa ponaučenie do budúcna, že už nikdy viac. Pre mňa je Pekár voči Bratislave rovnakým mementom ako Hirošima pre svet.

Ostáva nám už len dúfať, že sľúbeného investora konečne nájde, a keby aj z toho nákupného centra zrovna zišlo, nakoľko ich tu v Bratislave máme už viac ako dosť, a mal byť z toho klasický polyfunkčný objekt, tak nech, stále to bude menšie zlo ako táto betónová opacha. O krásnom veľkom parku plnom zelene a lavičiek môžem asi snívať pri tej ceste do práce, to bývam ešte nie celkom prebudený. Ak by sa pán Pekár rozhodol kandidovať v najbližších voľbách, sľúbil by zrejme aj ten park…

20160411_113635 20160411_113552 20160411_113539 20160411_113719

(54)

20160217_092036 20160217_093116 20160217_093253

Dnes som neplánovala stráviť dopoludnie písaním blogu, ale môj ranný zážitok z venčenia psa ma natoľko negatívne naštartoval, že som si musela sadnúť za comp a pretaviť pocity ktoré mnou lomcujú do písmenok. Snáď sa mi uľaví…

Byť majiteľom psa prináša so sebou niekoľko výhod. Jednou z nich je to, že si začnete pri prechádzkach dôkladne všímať v akom prostredí to vlastne žijete. Z prvotného šoku, že niektoré miesta kde žijem toľké roky vôbec nepoznám, som si uvedomila aj temnú stránku, ktorú nemá na svedomí nikto iný ako ČLOVEK. Okrem množstva rozostavaných domov a znečistených ulíc od blata a stavebného materiálu, som si dnes ráno všimla, že ľudská arogancia a drzosť už pomaly nemá hraníc. O čom ale hovorím ? Prechádzala som popri Kultúrnom dome na Trnávke, kde sa majestátne na kraji inak veľmi pekného parku týči šedá plechová vec s názvom Humana. Všetci dobre vieme, na aký účel sú tieto zberné nádoby v uliciach nášho mesta zriadené, a z prvotnej myšlienky, ktorá bola určite veľkolepá a charitatívna, sa bohužiaľ stáva fakt, že ľudia si tieto nádoby začali mýliť so smetnými košmi. A to doslova. Nebolo to prvý krát. a nebolo to iba v mieste kde žijem, ale aj v iných mestských častiach, čo som videla popri nádobách rozhádzané šatstvo, fľašky, odpadky a iný druh odpadu, ktorý rozhodne patrí do smetného koša. No keď som dnes zbadala pri nádobe Humany „odstavenú“ zrejme dožitú a nepotrebnú sedačku, tak to už bol pre mňa tak silný moment, že som musela vytiahnuť svoj mobilný telefón a túto nádheru vyfotiť. Je pre mňa nepochopiteľné, čo za idiota to tam dovlieklo a odložilo, keďže sa nejedná o kontajner, ktorý mimochodom stojí o pár desiatok metrov ďalej!  Môj zdravý rozum teda toto nepobral doteraz. A zvlášť nie, keď mám vedomosť o tom, že zberný dvor OLA sa nachádza približne 200 metrov od miesta činu… a tam naozaj zoberú akýkoľvek druh odpadu z domácnosti.

To však nebol v dnešné ráno jediný zážitok….bola som iba v polovici venčenia, a to som netušila že v tej druhej ma čakajú ešte ďalšie dve prekvapenia. Tým prvým bol odložený vianočný stromček (áno dobre čítate, aj keď je už polovica februára) a veľká papierová krabica pri kontajneroch určených na papier, plasty a sklo. Opäť sa mi natíska otázka, akým kľúčom človek vyhodnotil, že vianočný stromček patrí do niektorej z týchto kategórií odpadu (no vzhľadom na veľkosť otvoru v smetných nádobách sa do neho nezmestí a preto ho položí vedľa?) To si tam má ten stromček žiť svoj vlastný život alebo čo tým chcel básnik povedať ? Zámer s papierovou krabicou by som pochopila, na to tam ten kontajner stojí, ale aby niekto z vlastnej pohodlnosti nevedel tú krabicu rozobrať a vhodiť do príslušnej nádoby…tak to už je sila…. a na tomto mieste vznikla moja druhá ranná “umelecká” fotografia.

Už som sa blížila domov a zhruba po 50 metroch po zážitku so stromčekom a krabicou na mňa čakalo ďalšie prekvapenie. Tento krát to bol starý vyhodený televízor opretý o múr futbalového ihriska, dômyselne prekrytý dekou, aby sa mohol asi tváriť že tam vlastne vôbec nie je… tak to som opätovne zo zúfalstva vytiahla mobil, že už keď dnes všetko dokumentujem, tak mi nedá neodfotiť aj tento úkaz. Mala som veľké šťastie že som bola naozaj už iba niekoľko desiatok metrov od domova, pretože na ďalšie prekvapenie som nemala už chuť a hlavne nervy. Vykročila som teda rýchlym krokom a pohľadom zarytým do zeme, aby som nedajbože neuvidela ešte niečo, čo by ma už mohlo priviesť ozaj k infarktovému stavu…

O spomenuté vzácne foto úlovky sa s Vami rada podelím, a taktiež by som chcela apelovať na všetkých ktorým záleží v akom prostredí žijeme, sme to my dospelí, naše deti, zvieratá..  všetci ktorí sme súčasťou ulice, mesta, krajiny a planéty. Nebuďme na ňu zlí a spamätajme sa kým je čas :-)

(15)

Ako obyvateľka klasického panelákového bytového domu som si už naivne myslela, že ma nemá pri úrovni nášho domu čo prekvapiť… no mýlila som sa.

Continue reading “Svitá na lepšie časy alebo je na svete ďalšia neefektívna novela ?”

(17)

Zuckermandel bola stará židovská štvrť, postavená pod Bratislavským hradom. Šikmé strechy malých, zväčša dvojposchodových domčekov akoby boli plynulým pokračovaním svahu hradného kopca. Pri pohľade na staré fotografie sa vaše oko poteší. Štvrť padla za obeť komunistom, dnes je na jej mieste pustá plocha s divo rastúcou vegetáciou, na ktorej sa schádzajú bezdomovci.

Continue reading “Zatienia betónové kocky J & T Bratislavský hrad?”

(3825)

Z Bratislavy sa stalo jedno veľké Kocúrkovo. Kde neplatia zákony, prekvitá korupcia, pribúdajú čierne stavby alebo stavby, ktoré síce sú papierovo v poriadku, ale len preto, že niekto niekomu strčil do vrecka obálku. Kde sa priamo v centre mesta nájdu námestia a ulice, plné špiny a bordelu, pričom to nikomu zo samosprávy neprekáža.

Continue reading “Už sa nedá viacej mlčať: Čakáme na vaše námety”

(3177)

„Povráva sa, že Ružinov je najzelenejšia bratislavská štvrť. Stále to platí, stojí nás to však veľa síl bojovať s predstavenstvom. Už sme im aj priamo na verejnej schôdzi pohrozili fyzickou defenestráciou ,“ hovorí Mária Hasprunová, dôchodkyňa od Štrkovca, ktorá v Ružinove býva 50 rokov.

Continue reading “Ružinovská antideveloperská hliadka”

(3676)

Invalidný dôchodca, bývalý mestský policajt z Dolného Kubína Pavol Pachník bojuje proti nezákonným všeobecne záväzným nariadeniam slovenských samospráv. Zistil, že prijímanie mestských nariadení v rozpore zo zákonom je u nás úplne bežnou praxou. Samosprávy si zo zákonov a Ústavy SR robia trhací kalendár.

Continue reading “Postrach samospráv si vzal na paškál Bratislavu”

(3600)

Bratislavský okrášľovací spolok (BOS) pôsobil v druhej polovici 19. a prvej polovici 20. storočia. Združoval bratislavských lokálpatriotov, ktorým záležalo na peknom vzhľade verejných priestranstiev. Staral sa o mestskú zeleň, čistotu na uliciach, osádzal sochy a pamätné tabule. Zaslúžil sa o rekonštrukciu Hviezdoslavovho námestia, vznik viacerých mestských parkov, vrátane Horského parku. Slovom, jeho aktivity výrazne formovali podobu súčasnej Bratislavy a jej najkrajších zákutí.

Continue reading “Developerská fraška: Okrášľovací spolok J & T”

(7418)

V Bratislave som strávil väčšiu časť svojho života – od útleho detstva až do mojich 32 rokov. Teraz už pomaly desať rokov bývam v Banskej Bystrici, takže som taký bratislavský „odvandrovalec“. Keď sa naši presťahovali do čerstvo postaveného dúbravského sídliska, mal som len tri roky. Ako som postupne vyrastal, objavoval som v meste zákutia, v ktorých som sa cítil dobre: nábrežie Dunaja, Hviezdoslavovo námestie, uličky okolo Hlavného námestia, Devín, lesy Malých Karpát… Vždy som mal rád tieto miesta, no nikdy som si nedokázal vytvoriť skutočne blízky vzťah k mestu ako takému. Nedokázal som byť hrdý Bratislavčan a ani som žiadneho hrdého Bratislavčana nepoznal.

Continue reading “Odvandrovalcove postrehy: Mesto bez duše”

(2723)

Ružinov začína pripomínať Sarajevo 90-tych rokov. Bolo to obrovské šťastie, že nedošlo ku skutočnej tragédii v podobe ľudských obetí. No ak už malo dôjsť k tomu, čo sa stalo, kde inde sa tak malo stať ak nie symbolicky v Ružinove, mestskej časti, ktorá sa stala vďaka tamojším úradníkom a zastupiteľstvu Eldorádom pochybných investorov. Continue reading “Silikónové kozy vs zrútená budova : 1 – 0”

(4089)