Nájdete nás na Facebooku

Kto je online

Momentálne online: 0 používateľov a 0 návštevníkov.
Počítadlo prístupov:

Bratislavské Staré Mesto začalo s revitalizáciou Židovskej ulice už v apríli. Čaká ju pamätná tabuľa, pôvodné popisné čísla domov a nová dlažba. Zo Židovskej ulice by sa mala stať pešia zóna.

Bratislavské Staré Mesto revitalizuje územie od križovania Židovskej a Kapucínskej ulice až po Zámocké schody. Momentálne je celá ulica rozkopaná a neprístupná. Proti vstupu na ulicu ju chránia záterasy, ktoré informujú o obmedzeniach až do 30. mája.

Práve prebieha prvá fáza, počas ktorej sa vymení povrch kamennej dlažby Mikulášskej a Židovskej ulice. Zároveň sa vybuduje veľkoplošná dlažba v časti pešej zóny. Tá je vymedzená križovaním Židovskej a Mikulášskej ulice až po dom U dobrého pastiera. Mestská časť na túto etapu zatiaľ vyčlenila približne 300-tisíc eur, ktoré získala na zastrešenie aktivít v súvislosti s predsedníctvom SR v Rade Európy. Ukončenie prác sa odhaduje na koniec júna.

Cieľom samosprávy je prezentovať pôvodné historické a kultúrne hodnoty mesta, medzi ktoré Židovská ulica podľa nej jednoznačne patrí. Je totiž presvedčená, že po mimoriadne necitlivých zásahoch v súvislosti s budovaním Mosta SNP (v minulosti Nový most) to spoločnosť tejto ulici dlhuje.

Vízia a stratégia revitalizácie je podchytená koncepčným materiálom s pracovným názvom Staromestská zóna kultúry. „Priestor vymedzený ulicami Ventúrska – Kapitulská – Židovská je výnimočným miestom. Má silný potenciál vytvoriť protiváhu čisto konzumného spôsobu života ponukou kultúrno – spoločenských a vzdelanostných aktivít, ktoré v kombinácii s poznávaním histórie a umenia môžu vytvoriť mimoriadne atraktívny priestor pre obyvateľov a návštevníkov Bratislavy,“ zdôraznil staromestský vicestarosta Ľubomír Boháč.

Zdroj: bratislava.dnes24.sk

Foto: OZ Človek a mesto

zidovska2

(46)

Na Námestí hraničiarov sa pred pár dňami objavil vysoký kovový plot. Pribudli aj dve unimobunky a bager, ktorý zaryl svoje radlo do trávnika. Očakávaný výsledok: mínus ďalšia zelená plocha, plus jeden obchod.

Aj keď mnohí obyvatelia z okolia Námestia hraničiarov v bratislavskej Petržalke ešte nevedia o čo ide, každému je už teraz jasné, že ďalšia zelená plocha ustúpi výstavbe.

„Na spomínanom mieste bude stáť supermarket Billa. Spoločnosť, ktorá stavbu realizuje, dostala od mestskej časti právoplatné stavebné povolenie. Stavba by mala byť dokončená koncom tohto roka,“ prezradila pre Bratislava24.sk hovorkyňa mestskej časti Bratislava-Petržalka Michaela Platznerová.

Za aj proti

Obyvateľov blízkych panelákov rozdelila výstavba na dva tábory. Zatiaľčo jedna skupina hromží, že Petržalka opäť príde o kus zelenej plochy, ďalší sú spokojní, že nebudú musieť nosiť nákupy zo vzdialenejších obchodných domov. „Územný plán Petržalky na tomto mieste stavbu pripúšťa. Investor splnil všetky podmienky a priložil aj anketu, ktorú urobil s obyvateľmi z priľahlých domov. Vyjadrili v nej pozitívny postoj k stavbe supermarketu,“uviedla Platznerová.

Supermarket s parkoviskom

Billa bude dopravne napojená na komunikáciu Námestia hraničiarov. Zásobovať ju budú z vyhradenej plochy so samostatným vjazdom a výjazdom. Na parkovisko prinesie 66 parkovacích plôch. O bezpečnosť sa údajne netreba báť, spomaľovač na Gessayovu ulicu bude zároveň priechodom pre chodcov.

Vízia cyklotrasy

Pozdĺž južnej hranice pozemku, na ktorom bude obchodný dom stáť, by mala v budúcnosti vyrásť cyklotrasa, ktorá bude súčasťou pozemku investora stavby. Kým na nej doplnia dopravné značenie, poslúži ako chodník. „Mestská časť sa pri podobných projektoch snaží, aby developer ponúkol obyvateľom aj nejakú pridanú hodnotu. V tomto prípade by to mal byť spomínaný chodník, doplnila hovorkyňa.

Zdroj: bratislava.dnes24.sk

(47)

Hlavné mesto začalo s inštaláciou prvých samozavlažovacích nádob popri električkovej trati na Kamennom námestí. Tie nahradia pôvodné betónové kvetináče, ktoré boli menších rozmerov.

“Postupne bude vo ôsmich lokalitách v centre Bratislavy po etapách inštalovaných celkom 170 samozavlažovacích kvetináčov, informovala TASR hovorkyňa Bratislavy Ivana Skokanova s tým, že každý takýto kvetináč bude označený logom hlavného mesta.

Podľa bratislavského magistrátu sú takéto kvetináče vhodnejšie do mestského prostredia. Nevýhodou betónových ma byť prehrievanie počas horúcich dní, čo spôsobovalo vysýchanie rastlín aj napriek každodennému polievaniu. “Je to ďalší zo systémových krokov, ktorý robíme v snahe zlepšiť starostlivosť o zeleň v meste. Každý kvetináč je navyše ošetrený antigrafitovým náterom tak, aby sme v prípade znečistenia mohli kvetináče rýchlejšie vyčistiť,” vysvetlil primátor Bratislavy Ivo Nesrovnal.

Samozavlažovacie kvetináče budú umiestnené okrem Kamenného námestia aj na Námestí SNP, Hodžovom námestí, Štúrovej ulici či Hurbanovom námestí. Vytvorené sú z hliníkového plechu s hrúbkou tri milimetre a z vonkajšej a vnútornej nádoby, ktorá slúži na osadenie rastlín. Nové kvetináče majú objem nádoby pre zásobu vody 21 až 26 litrov, podľa veľkosti nádob. “Rastliny v nich majú zásobu vody počas celého vegetačného obdobia,” spresnila Skokanová.

Samozavlažovacia funkcia nádoby spočíva v tom, že za pomoci systému knôtov sa voda dostáva do nádoby so substrátom, čím ju zvlhčuje. Nádoba obsahuje otvor na nalievanie vody a kontrolu stavu hladiny jej zásoby. “Kvetináče sú opatrené otvorom na odtok prebytočnej vody, čiže ani v prípade prívalových dažďov tak nedôjde k ich zaplaveniu,” dodala hovorkyňa.

Zdroj: www.bratislavskenoviny.sk

(76)

Bratislavský samosprávny kraj (BSK) prispeje na opravu zničených ciest na území Bratislavy formou združenej investície. BSK plánuje na rekonštrukcie ciest na území hlavného mesta poskytnúť približne jeden milión eur, zvyšok doplatí mesto alebo mestské časti.

Postupy a investície

“Naším záujmom je, aby sa združili investície, podobne, ako sa to robilo aj v minulosti a opravilo sa čo najviac ciest v meste aj mestských častiach,” povedal po rokovaní so starostami bratislavských mestských častí predseda BSK Pavol Frešo s tým, že o združenej investícii na opravu ciest by mohli poslanci Bratislavského kraja rokovať v júni.

Na dnešnom pracovnom stretnutí zástupcovia Bratislavského kraja spolu so starostami mestských častí rokovali o možnostiach postupu pri združenej investícii. Cieľom týchto rokovaní je totiž nájsť vhodný právny mechanizmus, ktorý umožní financovanie rekonštrukcie ciest. Vysvetliť si tiež dnes chceli, na opravu ktorých ciest vlastne Bratislavský kraj prispeje. Poslanci BSK totiž vo februári schválili, že kraj poskytne peniaze na opravu ciest II. a III. triedy vo vlastníctve hlavného mesta Bratislavy. Avšak kým cesty II. triedy spravuje mesto, o cesty III. triedy sa starajú mestské časti. “V princípe sú všetky komunikácie mestské a mesto ich zverí mestskej časti do správy,” vysvetľoval po rokovaní Frešo. Ako dodal, kontrakt plánujú vždy podpisovať s tým, kto má opravovaný úsek v správe.

Na tri roky

Bratislavský kraj navrhuje uzavrieť kontrakt s mestom a mestskými časťami na obdobie troch rokov, tak by sa podľa Freša mohlo podariť opraviť viac ciest.

Ktoré úseky sa majú opraviť navrhne mesto a mestské časti. Ako dodáva Frešo, od mestských častí už majú na stole zoznamy ciest, ktoré potrebujú opravu, aktuálne čakajú na zoznam od mesta. Bratislavská župa má dlhodobo v pláne každý rok prispieť najmenej miliónom eur na bratislavské komunikácie.

Každý, kto v Bratislave žije, vie v akom katastrofálnom stave sú naše cesty, a to je nielen vôľa nášho zastupiteľstva, samozrejme aj župy, ako takej prispieť na mestské komunikácie. Nie je to právne jednoduchý problém, ale najdôležitejšie je, že sa snažíme nájsť spoločnú vôľu tak, aby boli spokojné aj mestské časti aj mesto samotné. Chceme, aby sa tento problém uzavrel niekedy začiatkom júna,“ dodal po dnešnom stretnutí so starostami Frešo.

Zdroj: bratislava.sme.sk

(19)

Rozširovaním zelených plôch v centre mesta sa samospráva bratislavského Starého Mesta pripravuje na zmenu klímy. Jednou z prvých lokalít, kde sa v tejto súvislosti revitalizovala zeleň, bola Palackého ulica. Okrem vysadenia 12 nových stromov sa tu vytvorí a nasadí zelený pás, ktorý je tvorený autoregulačným trvalkovým záhonom, teda záhonom so schopnosťou samoregulácie.

“Ide o plochu 80 štvorcových metrov. Pôvodné štvorce, v ktorých rástli stromy, boli nahradené súvislou plochou, kde majú stromy viac miesta a zároveň bude plocha vysadená trvalkami,” uviedla pre TASR hovorkyňa Starého Mesta Nora Gubková.

Po Palackého ulici prišlo na rad aj Fajnorovo nábrežie, konkrétne úsek od Múzejnej ulice po osobný prístav. Miesto asfaltu by sa mala vytvoriť plocha novej zelene s rozlohou približne 50 štvorcových metrov. “Tu sa nové stromy sadiť nebudú, cieľom je zvýšenie plochy zelene, podpora vsakovania dažďových vôd a zlepšenie podmienok pre existujúce dreviny,” vysvetlila Gubková. Podobné práce by mali prebehnúť aj na samotnej Múzejnej ulici. V rámci nich sa vymení existujúci asfalt za dlažbu, ktorá umožní vsakovanie dažďovej vody, a tiež tam plánujeme vytvorenie zeleného pásu s novými drevinami a kríkmi o výmere približne 30 štvorcových metrov,” doplnila hovorkyňa.

V rámci starostlivosti o zeleň však samospráva plánuje aj orezy tej existujúcej. Aktuálne sú príkladom stromy na Hviezdoslavovom námestí. “Na základe dendrologického posudku stromov, ktorého cieľom bolo posúdenie ich celkového zdravotného stavu a stanovenie potrebných opatrení pre zabezpečenie prevádzkovej bezpečnosti stromov, pristupujeme od pondelka 16. mája k zdravotnému a výchovnému orezu celkom 160 zo 183 stromov,” píše mestská časť na svojej facebookovej stránke. Zdôrazňuje pritom, že ide iba o orezy, nie výruby stromov. Mnohí sa totiž obávajú, že mestská časť chce stromy rúbať. “Tak ako stromy v záhrade potrebujú jarný a jesenný orez, tak ho potrebuje aj verejná zeleň. Ideme sa konečne starať o zeleň, aby nám čo najdlhšie vydržala zdravá a bezpečná,” vysvetľuje samospráva.

Zdroj: www.bratislavskenoviny.sk

(17)

Bratislavčania sú už roky zúfalí z parkovacej politiky v našom meste. Áut i v dôsledku každodennej migrácie za prácou z priľahlých obcí stále pribúda. Nádej na zlepšenie tohto stavu je viac ako mizivá, prognózy hovoria o opaku – o stúpajúcom zahusťovaní dopravy.

Primátor Bratislavy predložil v roku 2015 návrh Všeobecne záväzného nariadenia (VZN) o dočasnom parkovaní motorových vozidiel na vymedzených úsekoch miestnych komunikácií na území hlavného mesta SR, výške úhrady za dočasné parkovanie motorových vozidiel, spôsobe úhrady a preukázania jej zaplatenia. Dúfa, že týmto VZN sa nepriaznivá situácia s parkovaním zlepší, preto k jeho schváleniu nabáda všetky mestské časti.

V Starom Meste odsúhlasili návrh VZN s pripomienkami, rovnako tak v Novom Meste, ktoré navrhuje aj konkrétne zóny. V Ružinove neprešlo súhlasné stanovisko, ale ani návrh na vyjadrenie nesúhlasu.  V Karlovej Vsi odmietli návrh VZN s tým, že žiadajú, aby mesto dalo svoje komunikácie III. a IV. triedy do správy mestských častí, rovnako ako aj mestské pozemky, ktoré mestské časti vytypujú na výstavbu nových parkovacích miest. V Dúbravke vyčítali návrhu to, že neprihliada na problém, ktorý má väčšina mestských častí Bratislavy, a to je parkovanie večer a v noci. Návrh podľa poslancov Dúbravky takisto nemotivuje ľudí vzdať sa auta v prospech verejnej dopravy. Pripomienky mestských častí sa budú následne vyhodnocovať a upravené riešenie budú pripomienkovať komisie mestského zastupiteľstva, občania, Mestská rada Bratislavy a mestskí poslanci.

Čo je obsahom navrhovaného VZN:

  • VZN rozdeľuje vodičov na rezidentov (s trvalým pobytom v Bratislave) a abonentov
  • výška celoročnej rezidenčnej karty sa bude pohybovať od 20 do 100 eur
  • výška rezidenčnej karty pre každé ďalšie vozidlo sa môže pohybovať v násobku od 1 do 50
  • maximálny počet rezidenčných kariet pre jedného rezidenta alebo jeden byt určí mestská časť
  • výška abonentskej karty musí byť drahšia minimálne 5 násobne, maximálne 50 násobne
  • výšku poplatku za kartu určia poslanci jednotlivých mestských častí
  • za dočasné parkovanie sa bude platiť minimálne 20 centov, maximálne 5 eur za hodinu
  • zóny na rezidenčné parkovanie budú kopírovať územia jednotlivých mestských častí, prípadne mestské časti budú rozdelené ešte na ďalšie zóny
  • obyvatelia Bratislavy s trvalým pobytom a zakúpenou rezidenčnou kartou, budú mať v ostatných zónach 50% zľavu na dočasné parkovanie
  • kontrolu bude vykonávať mestská polícia a poverení zamestnanci mesta a mestských častí.

Deklarovaný systém rezidentského parkovania rezidentom negarantuje možnosť zaparkovania pred vlastným domom, nakoľko aj na miestach pre rezidentov bude možnosť spoplatneného parkovania. Rezidenti vo svojej zóne už pri prekročení hranice do inej mestskej časti, resp. aj v rámci jednej mestskej časti len inej zóny, sa stávajú návštevníkmi s hodinovou sadzbou parkovania na vyznačených parkovacích miestach.

Či tento systém v skutočnosti zlepší stav neúnosnej situácie s parkovaním v Bratislave, to ukážu až nové pravidlá uvedené do praxe. Pevne však dúfajme, že zámer neostane zase raz lepší ako jeho výsledok.

 

(11)

Tradičné čistenie brehov ramena pripadlo tento rok symbolicky na Deň Zeme. Mestská časť, ktorá organizovala dobrovoľnícku akciu už po dvadsiaty raz, sa môže pochváliť nie tým, koľko odpadu sa vyzbieralo, ale tým, že účasť je stále vyššia a odpadu stále menej.

„Svedčí to predovšetkým o tom, že Petržalčania sa stávajú čoraz väčšími patriotmi, zžívajú sa s Petržalkou ako so svojím domovom a podľa toho sa k nej aj správajú, čo ma ako starostu nesmierne teší,“ pochválil obyvateľov Vladimír Bajan. Počas dvoch desaťročí prekladal usporiadateľ túto akciu len raz kvôli nepriaznivému počasiu, ako keby aj príroda chcela povzbudiť ľudí, aby ju chránili a vážili si ju.

Na jubilejnom ročníku sa zúčastnilo približne 180 dobrovoľníkov z radov seniorov, študentov, zamestnancov, poslancov ale aj žiakov základných a stredných škôl. Spoločne s potápačmi z klubu Octupus, ktorí sa do čistenia zapájajú už štvrtý rok, vyzbierali 750 kilogramov neporiadku. Čln, z ktorého čistili hladinu ramena, požičal Slovenský vodohospodársky podnik Bratislava, odštepný závod Šamorín.

Potápači vyčistili aj ďalší úsek jazera Veľký Draždiak, ktoré síce nie je kúpaliskom, ale obyvatelia ho v lete využívajú na šport, rekreáciu a oddych. Preto aj samospráva každoročne počas leta zabezpečuje na jazere záchrannú vodnú službu.

Zdroj: www.bratislavskenoviny.sk

(3)

Park na Námestí hraničiarov v bratislavskej mestskej časti Petržalka oficiálne skolaudujú v polovici mája.

„Obhliadka bola vykonaná v polovici apríla, všetky rozhodnutia boli vydané a čaká sa na ich právoplatnosť,“ povedal pre agentúru SITA zástupca petržalského starostu Ján Bučan. V parku sú nové chodníky, lavičky, pribudla aj zeleň a odpadkové koše. Dokončený park už dlhšie slúži ľuďom aj napriek tomu, že ešte nie je skolaudovaný. Kolaudácii bránili zistené drobné nedostatky, ktoré mestská časť reklamovala. “Zhotoviteľ ich priebežne odstraňoval, zimná sezóna proces trochu zdržala,” pokračuje Bučan.

O čistotu a poriadok v parku sa stará Miestny podnik verejnoprospešných služieb. Starajú sa o pravidelné vysýpanie košov, kosenie trávy a zametanie spevnených plôch. Zelené plochy v parku zavlažujú automatickým zavlažovacím systémom zo studne, ktorú pre tento účel v rámci rekonštrukčných prác vykopali.

Rekonštruovať park na Námestí hraničiarov začali v roku 2014. Petržalka získala na tento účel z Nórskeho finančného mechanizmu 172-tisíc eur, celkové náklady na rekonštrukciu parku sú 220-tisíc eur. Samospráva v roku 2012 obnovila Vlastenecké námestie a o rok neskôr námestie v Ovsišti. Opravy všetkých troch predstavujú investíciu viac ako pol milióna eur. Z vlastného rozpočtu dala mestská časť takmer 200-tisíc eur, ostatné prostriedky sa jej podarilo získať z rôznych fondov.

Zdroj:  bratislava.sme.sk

(4)

Električky by po zrekonštruovanom Starom moste v Bratislave mohli začať jazdiť v skúšobnej prevádzke začiatkom júla. Odhaduje to Bratislavský samosprávny kraj (BSK), ktorý začal kolaudačné konanie novovybudovanej električkovej trate cez Dunaj do Petržalky.

Agentúru SITA o tom informovala hovorkyňa Bratislavského samosprávneho kraja Lucia Forman.

Kontroly

Električkovú trať cez Štúrovu ulicu a Starý most do Petržalky pred spustením skúšobnej prevádzky treba ešte skontrolovať. Na obhliadku trate sa zástupcovia BSK, ktorý je špeciálnym stavebným úradom pre mestské dráhy, vyberú 26. mája.

Skontrolujú, či je stavba v súlade s projektovou dokumentáciou, na ktorú bolo vydané stavebné povolenie a či trať spĺňa zákonom stanovené technické parametre. V prípade, ak bude mať kraj všetky potrebné dokumenty i kladné stanoviská dotknutých orgánov a na stavbe nezistia žiadne nedostatky, ktoré by bránili premávke, povolenie na dočasné užívanie stavby a skúšobnú prevádzku by podľa hovorkyne BSK Lucie Forman mohli vydať na konci mája. Potom začne plynúť zákonná 30-dňová lehota na odvolanie. Ak sa počas nej nik neodvolá, prvá električka by mohla ľudí do Petržalky odviezť začiatkom júla. Skúšobná prevádzka môže trvať maximálne jeden rok.

“Po skončení a vyhodnotení skúšobnej prevádzky vydá stavebný úrad na návrh stavebníka kolaudačné rozhodnutie na trvalú prevádzku,” spresňuje Lucia Forman.

Pre peších skôr

Pre peších a cyklistov by však mohol byť Starý most sprístupnený omnoho skôr. Hlavné mesto počíta, že by sa tak mohlo stať už v polovici mája.

Bratislavská radnica totiž už má vydané tri kolaudačné rozhodnutia na objekty pre peších. Odvolacia lehota by mala uplynúť 15. mája. „Ak sa dovtedy nikto neodvolá, tak približne dva dni po skončení odvolacej lehoty bude možné lávku pre peších a cyklistov otvoriť,“ uviedol primátor Bratislavy Ivo Nesrovnal s tým, že zatiaľ odvolanie k vydaným kolaudačným rozhodnutiam nikto nepodal.

Od decembra 2013

Starý most rekonštruovalo Združenie MHD – Starý most, ktoré mesto vybralo vo verejnom obstarávaní. Je zložené z firiem Eurovia SK, Eurovia CS a SMP CZ. Prestavba Starého mosta v Bratislave sa začala 2. decembra 2013, keď začali rozoberať pôvodnú konštrukciu mosta. V januári 2014 postupne uzavreli Štúrovu ulicu, najprv pre električky a následne aj pre autá a začali demontovať koľajovú trať. Práce v júni 2014 zastavilo hľadanie možnej nevybuchnutej munície v Dunaji, práce opäť obnovili v septembri toho istého roku. Do konca roka 2014 postupne zbúrali piliere tri a štyri a začali rekonštruovať pilier číslo päť.

Vo februári 2015 začali vysúvať oceľovú konštrukciu mosta, ktorá spojila brehy Dunaja 22. októbra 2015. Nová konštrukcia Starého mosta bola kompletne dokončená 1. decembra 2015. Starý most i prvú časť električkovej trate do Petržalky prevzalo hlavné mesto do svojho vlastníctva 16. decembra. Kolaudačné konania na stavbu Starého mosta a prvú časť električkovej trate do Petržalky sa začali koncom januára tohto roka. Kolauduje sa vyše 140 objektov, ktoré sú rozdelené do desiatich kolaudačných konaní. Okrem špeciálneho stavebného úrad hlavného mesta Bratislavy o tom rozhoduje Úrad BSK, mestská časť Petržalka či Okresný úrad
Starý most meria 465 metrov a váži približne 10-tisíc ton.

Jeho súčasťou je okrem električkovej trate aj chodník pre peších a cyklistov i štyri vyhliadkové balkóny s lavičkami. Pri výstavbe Starého mosta zbúrali pôvodné piliere číslo tri a štyri, ktoré nahradil jeden pilier s číslom 34. V Dunaji sa tak rozšírila plavebná dráha na 140 metrov, čo umožní popod most preplávať aj lodiam európskych parametrov. Projekt za 58,8 milióna eur bez DPH prepláca z 85 percent Európska únia, 10 percent prispieva štát a päť percent hradí hlavné mesto.

Zdroj: bratislava.sme.sk

(3)

V parku na Belopotockého ulici v bratislavskom Starom Meste sa začína dlho očakávaná revitalizácia. Pozemok si dnes prevzal vysúťažený zhotoviteľ a začína s prácami. Na zanedbanom priestranstve by tak malo v najbližšom čase pribudnúť detské ihrisko, lavičky, odpadkové koše i osvetlenie. Firma zodpovedná za obnovu parčíka ošetrí aj existujúce stromy a vysadí novú zeleň.
Revitalizácia parku bude stáť 66 430 eur, Staré Mesto na obnovu získalo od mesta dotáciu 50-tisíc eur. Agentúru SITA o tom informovala hovorkyňa mestskej časti Staré Mesto Nora Gubková.

Zámena pozemkov
O revitalizácii parčíka na Belopotockého ulici sa začalo hovoriť pred dvoma rokmi, keď mesto rozhodlo o zámene pozemkov s dovtedajším majiteľom – firmou Zipp Bratislava. Za parčík v Starom Meste investor získal pozemky na ulici Pod záhradami v bratislavskej Dúbravke. To sa však nestretlo s pochopením Dúbravčanov, ktorí podali žalobu.
Súd v tom čase vydal predbežné opatrenie, podľa ktorého nebolo možné pozemky užívať. Revitalizácia parčíka tak musela počkať, súd ju odblokoval vlani na jeseň, keď predbežné opatrenie zrušil.

Obnova sa začína
Vysúťažený zhotoviteľ už začína s obnovou parčíka. Podľa plánov bude tento verejný priestor tvoriť centrálna čistinka s dospelou zeleňou po obvode. V strede parčíka bude zasadený pamätný platan, ktorý sa ochranárom podarilo zachrániť z lesíka vyrúbaného na nábreží Dunaja. Chýbať nebude ani detské ihrisko či nové lavičky.
Staré Mesto počíta s tým, že v parčíku zachová súčasné dreviny, rastie tu napríklad platan, javor, borovica čierna, topoľ, agát a za roky nevyužívania pozemku sa tu rozmnožil aj pajaseň žliazkatý. Väčšinu drevín chce mestská časť zachovať, no treba ich ošetriť a odstrániť suché konáre. Samospráva nechá v novom parčíku vysadiť kríky, trávnik a vysadí trvalkové záhony. Obnova parčíka má byť hotová do troch mesiacov.

História a spory
Park na Belopotockého ulici v minulosti patril spoločnosti Zipp Bratislava, ktorá tu chcela postaviť polyfunkčný dom. Na pozemku vyrúbali väčšinu stromov a kríkov, práce na stavbe však koncom mája 2010 zakázal súd. Obyvatelia z okolitých domov ešte v júni 2009 podali žalobu proti vydanému stavebnému povoleniu. V parku ostala iba vybagrovaná jama a zničená zeleň.
Staré Mesto sa rozhodlo zničený park obnoviť, no získať museli od investora pozemky, hovoriť sa preto začalo o zámene. Tá sa nakoniec podarila, zámenu pred dvoma rokmi v marci schválili bratislavskí mestskí poslanci a park zverili do správy Starému Mestu. V auguste 2014 sa v parku začali prvé práce, bývalý investor prisľúbil na vlastné náklady zasypať jamu, ktorá tu ostala ešte po zastavenej výstavbe. Svoj sľub splnil a za približne tri týždne sem robotníci navozili 3 500 kubíkov zeminy a jamu zasypali.

Presun do Dúbravky
Svoj stavebný zámer prenesie spoločnosť Zipp Bratislava zo Starého Mesta do Dúbravky. Pri zámene pozemkov za park na Belopotockého s rozlohou vyše 3 400 metrov štvorcových investor získal viac ako 11-tisíc metrov štvorcových pozemkov medzi ulicou Pod záhradami, obytným domom Koprivnica a Kostolom Ducha Svätého v Dúbravke a menší pozemok v Starom Meste.
V Dúbravke sa však zámena nestretla s pochopením, zásadne proti boli najmä obyvatelia bytovky Koprivnica, ktorí založili Združenie za vytvorenie parku Pod záhradami. Petíciou bojovali proti zámene pozemkov a výstavbe na lúke pri svojom dome. Združenie sa snažilo presadiť aj zmenu funkčného využitia lúky pri dome Koprivnica z polyfunkcie na mestskú zeleň, medzi dúbravskými poslancami však takýto návrh v minulosti neprešiel. Zámena pozemkov v Dúbravke sa ťahala dlhý čas.
Pozemky pri dome Koprivnica totiž vlastní mesto a spravovala ich Dúbravka, mestská časť ich preto ešte pred zámenou musela mestu vrátiť. Pred dúbravskými poslancami sa materiál objavoval mesiac čo mesiac, no dohodnúť sa nevedeli. Situácia sa zmenila v decembri 2013, dúbravskí poslanci mali materiál o vrátení pozemkov opäť na stole a vtedy ho aj podporili.

Zdroj: bratislava.sme.sk

(7)