Nájdete nás na Facebooku

Kto je online

Momentálne online: 0 používateľov a 0 návštevníkov.
Počítadlo prístupov:

Rozhovory s ľuďmi, ktorým sme dočasne zverili do rúk správu komunálnych záležitostí. A teda s tými, ktorí sú do značnej miery zodpovední za to, ako Bratislava vyzerá a ako sa v nej žije. Oslovíme postupne starostov všetkých mestských častí, hlavnú architektku, ale aj tých, ktorí majú o riešení problémov mesta originálnu predstavu alebo skúsenosti z podobných miest v cudzine. Spolutvorcami rozhovorov môžete byť aj Vy. Stačí, keď zašlete námety na otázky prípadne tipy na konkrétne osobnosti, ktorým by ste radi položili otázku. Vaše námety a tipy na rozhovory nám môžete posielať prostredníctvom kontaktného formulára, prípadne na naše emailové adresy.

Bratislavčanka telom i dušou. Bývalá ochranárka, signatárka analytického materiálu Bratislava/Nahlas. Po revolúcii nakrátko jedna z čelných predstaviteliek mesta. Nakoniec zakladateľka a riaditeľka Nadácie Horský park – miesta, kde to žije a kde sa Bratislavčania radi stretávajú. Pani Mária Filková.

 

Za socializmu ste spolu s Jánom Budajom a ďalšími ochranármi zostavili brožúrku Bratislava/Nahlas. Aká bola vaša motivácia?

Bratislava/Nahlas bola kompletnou analýzou stavu Bratislavy, z pohľadu dopravného, ekologického, sociologického a tak ďalej. Naivne sme si mysleli, že keď ju predložíme kompetentným predstaviteľom mesta a komunistickej strany, že s nami začnú diskutovať o tom, čo by sa v Bratislave mohlo zlepšiť. Že nám povedia: takéto opatrenie sa dá prijať hneď, takéto riešenie bude chcieť čas a toto riešenie je nepriechodné.

 

A odpoveďou bolo vaše prenasledovanie?

Nie hneď. Prvou odpoveďou bola ignorácia. Na meste náš materiál založili a ostalo okolo neho ticho. Potom sa však k nemu dostal jeden novinár a poslal ho do Hlasu Ameriky. A tam z neho začali čítať na pokračovanie. A vtedy sme sa dostali na ranu. Mne sa ušlo najviac, stále ma predvolávali na nejaké vyšetrovania a dokonca sa ma pokúsili zastreliť.

 

Tesne po revolúcii ste sa ako členka VPN stali jednou z čelných predstaviteliek mesta. Mali ste politické ambície?

Nebudete mi veriť, ale vtedy bolo treba obsadiť veľa funkcií po odstúpených komunistoch, no z vtedajšej VPN sa do toho nikto nehrnul. Doslova sme museli ľudí prosiť, či nechcú prevziať nejakú funkciu. Mne sa nakoniec ušla tajomníčka mestského národného výboru, čo bolo v tom čase viac ako dnes riaditeľ magistrátu a prednosta Krajského úradu dokopy.

 

 

 

V politike ste však už potom nezostali…

Viete, po tom krátkom nadšenom období sa do komunálnej politiky začali tlačiť jedinci, ktorí zacítili príležitosť. Sama som to videla, ako moji bývalí podriadení z čias tajomníčky vstupovali do politických strán a tlačili sa na vplyvné miesta v samospráve. Pritom to boli väčšinou tí najneschopnejší zamestnanci. Dnes sú z mnohých milionári. Boli pri zdroji lukratívnych informácií, ktoré dokázali veľmi šikovne využiť. Napríklad za pár korún kúpiť exkluzívnu nehnuteľnosť v centre mesta.

 

A vy ste sa našli v záchrane Horského parku. Ako k tomu došlo?

Vlastne mi pomohla moja bývalá asistentka z čias mestskej tajomníčky. Tá mi povedala, že moja nástupkyňa dostala na stôl obálku od istej firmy, ktorá chcela v chátrajúcej starej horárni v Horskom parku zriadiť kasíno s hracími automatmi. Magistrát zverejnil nenápadný dvojriadkový oznam v Novom Čase, že sa bude konať obhliadka objektu pre záujemcov o jeho prenájom a využitie. Samozrejme, pani nástupkyňa rátala, že si oznam nikto nevšimne a jediným záujemcom o prenájom tak bude spomínaná firma.

 

Vy ste im to prekazili?

Ja s manželom sme starousadlíci, ktorí dlhé roky bývajú práve pri Horskom parku. Takže myšlienka kasína v našej blízkosti mi vadila nielen ako ochranárke. Veľmi rýchlo sme založili Nadáciu horský park a dostavili sme sa na stretnutie s mestskou komisiou. A hoci sme nemali za sebou žiaden kapitál, náš zámer urobiť z horárne priestor na spoločné stretávanie Bratislavčanov, vyhral. Majitelia tej firmy na komisiu nakoniec ani neprišli. Asi sa o nás dozvedeli.

 

V dnešnom Horskom parku sa neustále dejú športové, kultúrne a spoločenské aktivity. Napriek tomu máte problémy s financovaním. Prečo?

Na prežitie máme, na rozvoj nie. Vstupné máme nastavené veľmi nízko, nakoľko chceme, aby boli akcie dostupné každému. Spočiatku sme mali isté príjmy z kaviarne, no už za Mečiara vyšiel zákon, ktorý nadáciám zakázal podnikať. Doteraz ho žiadna vláda nezrušila. Kaviareň teraz prenajímame súkromnej eseročke, nejaké peniaze z toho máme, ale nie toľko, koľko by sme potrebovali. Občas dostaneme účelovú dotáciu od Starého Mesta, magistrátu alebo od nejakej veľkej nadácie. Prežiť nám umožňujú dary občanov a niektorých firiem.

 

Nevyužívate dobrovoľnícku pomoc?

V dnešných časoch už nie je toľko ľudí ochotných pomáhať zadarmo. Kým sme mali kaviareň, mohli sme brigádnikom aspoň poskytnúť bezplatné občerstvenie. Teraz najviac, väčšinou bezplatnej práce vykonávame ja a manžel. Inak by sme prevádzku všetkých tých priestorov neutiahli. Niektorí nám hovoria, že keby nie nás, tak Horský park už dávno mesto rozparceluje a zbohatlíci si tu postavia vily.

 

To hádam nie…

A možno aj áno. Za socializmu platila v celej tejto štvrti stavebná uzávera. Dnes už neplatí a pribúdajú v okolí Horského parku megastavby. V samotnom parku sa stavať nesmie, ale keby tu dvadsať rokov nepôsobila naša nadácia, ktovie, ako by to bolo.

 

Keď si porovnáte dnešný stav Bratislavy s obdobím, keď ste pôsobili ako ochranárka, čo by ste povedali?

Ako stará oponentka režimu to nerada hovorím, ale je to tak: za socializmu sme to mali istým spôsobom ľahšie. Vtedy sa predsa len nemeralo všetko cez peniaze a mnohé staré stromy alebo pamiatky sa nám vyburcovaním verejnosti a médií podarilo zachrániť. Dnes vládnu všade peniaze. Všetko prevalcujú.

 

Je to len váš dojem alebo hovoríte aj na základe vlastných skúseností?

Poviem vám celkom konkrétnu skúsenosť. Za socializmu sa mala na Drotárskej ceste vyrúbať tristoročná, štátom chránená, historicky významná lipa, aby si tam priateľ mocného mestského tajomníka KSS Gejzu Šlapku mohol postaviť dom. Zorganizovali sme petíciu, oslovili médiá a strom sa podarilo zachrániť. Po revolúcii ho vyrúbali, kvôli kšeftu Mariána Kočnera. Napriek všetkým predpisom dostal na výrub povolenie. Je mi z takýchto prípadov smutno.

 

Naše občianske združenie Človek a mesto vzniklo práve preto, aby takýchto prípadov ubúdalo…

To vám držím palce. Naozaj je načase, aby sa o  stav Bratislavy zaujímala mladá generácia.

 

Ďakujeme za rozhovor.

 

Zhováral sa: Marián Benka

(3736)